V dejinách tanca patrí tomuto titulu významná pozícia. Nešlo len o prvý komický balet v histórii, ale aj o prvý balet s dejom. Témou je láska dvoch mladých ľudí, ktorým v spoločnej budúcnosti bráni matka dievčiny, pretože ju chce vydať za bohatého, ale hlúpeho mládenca. Príbeh z vidieckeho prostredia bol blízky všetkým vrstvám spoločnosti. Pôvodné dielo s koncepciou Jeana Daubervala po prvý raz predstavili vo francúzskom Bordeaux niekoľko dní pred Veľkou francúzskou revolúciou. 

Balet v choreografii sira Fredericka Ashtona mal premiéru v Kráľovskom balete v Londýne v januári 1960. Ashton pri ňom úzko spolupracoval s dirigentom a tvorcom hudobných aranžmánov Johnom Lanchberym, ktorý dotvoril hudobné pasáže vhodné na herecké vykreslenie situácií, typických pre anglický choreografický štýl. Karikaturista, scénograf a historik architektúry Osbert Lancaster je autorom scénografie a kostýmov, ktorý Ashtonov zámer dostal na javisko do vizuálnej podoby. Ashton o koncepcii diela povedal: ,,V mojej predstave existuje život v krajine večnej neskorej jari, listové pastorále ustavičného slnka a bzučania včiel, pozastavená tichosť krajiny môjho milovaného Suffolku, žiarivá a pokojná.“ Lancaster do výtvarných návrhov vniesol v snopoch obilia, poliach a pasienkoch žiarivé farby slnka. Tudorovskú architektúru budov a domčekov, ktoré sú charakteristické pre anglický vidiek lokality Suffolk, môžeme vidieť na výtvarnom stvárnení scénografie. Kostýmy tiež nadobudli sedliacky charakter. Ashton hlavné postavy Lise a Colasa zveril Nadii Nerine a Davidovi Blairovi, postavu Simone stvárnil Stanley Holden. 

Odvtedy Ashtonovu verziu baletu v Londýne naštudovali viac ráz. Scéna, choreografia i hudba aktuálneho uvedenia Zle stráženého dievčaťav Bratislave evokovali pocit prítomnosti v Kráľovskom balete v Londýne, ibaže s malými rozdielmi. Napríklad na javisku voz s matkou Simone a Lise neťahal malý poník, ale dvaja tanečníci. Ako dôvod riaditeľka Baletu SND Nina Poláková uviedla uplatnenie práv zvierat. 

Ashtonov balet mali diváci možnosť vidieť v historickej budove SND po prvý raz v roku 1966, keď v nej vystupoval samotný Kráľovský balet z Londýna. Ashtonovu koncepciu využil pre svoje naštudovanie prvý slovenský choreograf Jozef Zajko, hoci v bulletine k predstaveniu stálo, že dielo je pripravené podľa Jeana Daubervala. Premiéra bola v SND v januári 1977 a balet vtedy niesol názovMárna opatrnosť. V úlohe Lise sa predstavila Danica Pilzová a Gabriela Záhradníková, Colasa stvárňoval Zoltán Nagy a Jurij Pavlovič Plavnik. V role matky Simone Ján Haľama, ktorého alternoval Jozef Zajko. Zajko vo svojej verzii využil všetky podstatné prvky baletu podľa Ashtona: koncepciu, niektoré choreografické časti v prvom dejstve, režijné situačné scény, napríklad duet tanca so stuhou v pas de deux v prvom obraze, známy drevákový tanec matky Simone (hudba na tento tanec je Lanchberyho dielom), skupinový tanec so stuhami, vznášajúci sa Alain vo vzduchu v závere prvého dejstva a celé druhé dejstvo. Niektoré variácie sólistov boli iné. Napríklad prvá mužská variácia s palicou. Scénu a kostýmy v sedemdesiatych rokoch vytvoril hosťujúci kostýmový výtvarník Josef Jelínek. Úzky žltý trikot naznačujúci Colasove nohavice bol na nohách v hornej časti obohatený o výšivku. Scéna zachytila kontúry anglického rukopisu v trochu zmenenej farebnosti zodpovedajúcej charakteru vidieckeho prostredia a potrebám choreografie. 

Na súčasnú novembrovú premiéru Balet SND pozval prvých slovenských baletných interpretov titulných postáv Danicu Pilzovú, Zoltána Nagya a Jána Haľamu. Riaditeľka Baletu SND Nina Poláková pred predstavením z javiska privítala hostí, čo vyvolalo nostalgické spomienky.

Potom už bolo všetko pripravené na to, aby súbor baletu dielo odohral pod taktovkou vynikajúceho amerického dirigenta Kevina Rhodesa. Prvý premiérový večer v orchestri znel bezchybne. Rhodes je jedným z mála dirigentov vážiacich si hudbu baletných predstavení. Do vedenia orchestra vkladá maximum koncentrácie a pozorne sleduje aj dianie na javisku. Pianissimá sú uňho pianissimá, lyrika je lyrikou, dynamika dynamikou. Zvukovosť orchestra má pod jeho vedením spád, pri ktorom človek nezaspí. 

Dokonalý hudobne spracovaný podklad bol dobrým odrazovým mostíkom pre tanečníkov. Rolu Lise v premiérový večer stvárňovala prvá sólistka Olga Chelpanova, Colasa Viacheslav Kruť. Obaja boli vynikajúci, herecky veľmi prirodzení a tanečne zladení. Vydarilo sa im pas de deux so stuhou, symbolom lásky, ktorý ich spája. Ich variácie boli bravúrne. Parodickú, komickú rolu matky Simone stvárňoval Juraj Žilinčár. Tanečník má komediálne schopnosti a rola mu sadla. Humor spočíva v situáciách, keď sa jeho postava Simone snaží ochrániť svoju dcéru Lise najlepšie, ako vie, ale tá si vždy nájde cestičky, ako sa zísť so svojím milým. Simone napokon s Lisinou láskou súhlasí. Počas prvej premiéry boli vynikajúci a jednotní aj tanečníci zboru. 
 

Na druhej premiére postavu Lise predstavovala Romina Kołodziej. Herecky tvárna prvá sólistka sa aj tentoraz zhostila postavy výborne i z technickej stránky. Vladyslav Bosenko ako Colas rovnako precízne interpretoval techniku klasického tanca. Rola šikovného vidieckeho chlapca, akou je Colas, si však žiada viac pozornosti k postave Lise, menej k obecenstvu… Akoby sme boli na baletnom galavečere tanečných hviezd. Bosenko je inak mimoriadne talentovaný a fyzicky disponovaný. Matka Simone v podaní Artemyja Pyzhova je vtipná, energická, rázna, taká, ako má byť. Rolu veľkostatkára Thomasa, otca prihlúpleho Alaina, stvárnil vo všetkých obsadeniach ostrieľaný sólista Andrej Szabo s vycibrenou hereckou sebaistotou. S prirobeným veľkým bruchom a so svetlou parochňou na temene bez vlasov si dovolil aj chlipne poškuľovať po vdove Simone. Alaina počas prvého premiérového večera stvárnil Gerardo Gonzales Villaverde. Keď mu v príbehu dedinčania zoberú píšťalku, pretože hrá falošne, a nechcú mu ju vrátiť, vzbudzoval ako veľké dieťa až súcitné emócie. V miere hravosti prekonal svojho kolegu druhej premiéry Evgeniia Korsakova. Aj on sa však roly zhostil s primeraným temperamentom – ustráchanosťou svojej postavy. 

Mimoriadne vtipným a pútavým je tanec kohúta a štyroch sliepok v podaní Raphaela Schustera, Sarah Millnerovej, Chiaki Hondy, Reony Sato, Isy Ichikawy. Toto obsadenie bolo počas troch predstavení. 
 

Tretie obsadenie titulných postáv Lise (Tatum Shoptaugh) a Colasa (Kristian Achberger) divadelný manažment odvážne naplánoval na predpoludňajšie hodiny počas pracovného týždňa. Hľadisko bolo preplnené žiakmi zo základných škôl vo veku od šiestich rokov, ktorí robili neprimeraný hluk. Pred predstavením sa presádzali z miesta na miesto. Vzbudzovalo to obavy, či deti na svojich miestach dokážu vnímať dve dejstvá. Vydržali. Oslovili sme niektoré z nich. Vyjadrili sa, že predstavenie sa im páčilo. Iste to bolo veľkou zásluhou hlavných predstaviteľov. V prejave boli spontánni, milí, zrozumiteľní, za čo ich malí diváci zaslúžene odmenili dlhým potleskom. Treba pochváliť aj dámsky a pánsky zbor tanečníkov, ktorí takisto nemalou mierou prispeli k celkovému pozitívnemu vyzneniu baletného diela. Do všetkých troch predstavení vstupovali s energiou a nasadením, do deja vnášali herecky podané emócie. Skupinový tanec so stuhami bol pôsobivý počas všetkých troch predstavení. Malé nepresnosti pri celkovom dojme odpustíme. 

Stotožňujem sa s odôvodnením dramaturgie, že tento titul zaradila pre pozitívne emócie, ktoré dielo vzbudzuje. V dnešnej dobe je svet preplnený zlými správami a takýto jednoduchý príbeh víťazstva lásky nad túžbou po majetku, navyše skvelo interpretovaný, môže byť viac než len umeleckým zážitkom. Titul v súčasnosti uvádzajú aj iné popredné baletné súbory.