Miklós Vojtek Tento rok si pripomíname 120. výročie narodenia významnej tanečnice, choreografky, pedagogičky, tanečnej historičky publicistky a zberateľky tanečných dokumentov Friderici Aloisie Derra de Morody. Narodila sa 2. 6. 1897 v Prešporku. Prišla na svet ako druhá dcéra v rodine novinára, hlavného spolupracovníka Pressburger Zeitungu, budapeštianskeho rodáka s gréckymi koreňmi Simona Juliusa Gézu Derra de Morodu (1861 – 1902) a vo Viedni narodenej Maďarky Olgy Némethy (1867 – 1945). Podobne ako jej staršia sestra Wilhelmine (1887 – 1957) aj Friderica bola pokrstená vo farskom Kostole sv. Martina. Rodina bývala v Lodnej ulici, neskôr sa presťahovala na Grösslingovu 3.

Friderica vyrastala v dobre situovanej, kultivovanej rodine, kde vládol liberálny duch. Medzi sebou hovorili po nemecky a po maďarsky. Vo svojom rodnom meste navštevovala dievčenský ústav notredamiek, elitnú školu, kde konverzačným jazykom boli maďarčina, francúzština a nemčina. Vyučovala sa tu aj angličtina a medzi voliteľnými predmetmi bol aj tanec. Škola mala bohaté tanečné tradície, jej žiačky za Márie Terézie tancovali balet a niektoré predstavenia navštívila aj panovníčka. Vieme o vystúpení Friderici na slávnosti pri príležitosti znovuzvolenia matky predstavenej, na ktorej recitovala.

Fritzi, ako ju doma volali, ako päťročná stratila otca. Matka cestovala s ňou vždy do toho mesta, kde jej sestra Minka, speváčka a herečka, dostala angažmán. V sezóne 1908/1909 to bol Mníchov. K tomuto mestu sa viažu aj začiatky jej tanečného vzdelania. Učila sa u pražskej rodáčky, vnučky českého národného buditeľa Josefa Jungmanna Flory Jungmannovej (1851 – 1917), ktorú neskôr považovala za svoju prvú najvýznamnejšiu učiteľku. Jungmannová bola roky primabalerínou mníchovskej dvornej opery, pritom však bola otvorená v tom období prebiehajúcim reformám prichádzajúcim z mimobaletnej oblasti. Popri striktne akademických „excercises“ dávala svojim žiačkam aj cvičenia v duchu voľnosti Duncanovej. Prispelo to k interpretačnej flexibilite Derra de Morody.