Juraj Korec

Počas tohtoročného festivalu Nu Dance Fest sme mali možnosť zúčastniť sa na verejnom dialógu o násilí s titulom EXCHANGE. Uskutočnil sa v priestoroch bratislavského kostola klarisiek v spolupráci s občianskym združením Nový priestor a vďaka podpore Fondu na podporu umenia a Goetheho inštitútu. Autorka diela Dana Caspersen, choreografka a bývalá tanečnica slávnej Forsythovej company, úspešná mediátorka a špecialistka na konfliktné situácie, využila pri tvorbe tejto udalosti, verejného dialógu o násilí, choreografické postupy. Vytvorila časopriestorový rámec, v ktorom mohli účastníci diskutovať nielen slovom, ale aj prostredníctvom svojej telesnej skúsenosti.

Demokratická spoločnosť, v ktorej je sloboda prejavu samozrejmosťou, umožňuje diskusiu na akúkoľvek tému. Globalizácia a multikulturalita často prinášajú témy, o ktorých sa ťažko diskutuje. Naše skalopevné presvedčenia takéto témy zabetónujú a vytvoria z nich nedotknuteľné tabu polarizujúce rodiny, priateľov, ale aj celú spoločnosť. Často aj skúsení rečníci či odborníci narazia v diskusii na neústupčivosť a neprekonateľné názorové rozdiely a ľahko sa ocitnú na plytčine. Polarizovanú spoločnosť vypočítavo zneužívajú politici na vytĺkanie vlastného politického kapitálu. Vyhrocujú rozdielnosť v často dogmatických presvedčeniach ľudí, aby získali potenciálnych voličov. Nie je to však len otázka politiky. Niekedy stačí ostať v rodinnom kruhu či v kruhu kolegov, aby sme na nediskutovateľnú tému narazili. Často aj nevinná a jednoduchá výmena názorov vytvorí nezdolateľný ľadovec, ktorý neroztopí ani prítomnosť celoživotného priateľstva. Kde má v tom všetkom priestor tanec? Môže byť tanec mediátorom a prostredníkom na ceste k zmiereniu a tolerancii? Môže tanec a jeho choreografické postupy premeniť konfliktnú tému na tvorivý dialóg?