Marta Poláková Život a dielo Rudolfa Labana – jednej z kľúčových postáv tanečného umenia 20. storočia – sú neoddeliteľne prepojené a dá sa povedať, že nie je veľa takých, ktorí prežili natoľko bohatý život s neočakávanými zvratmi, vrcholmi i pádmi, okamihmi slávy aj zúfalého nezdaru, a len málo ľudí bolo/je obdarených toľkými výnimočnými schopnosťami. Rudolf Laban bol výtvarník, architekt, kryštálograf, tanečník, choreograf, pedagóg, teoretik, publicista a bádateľ. Nevynikal vo všetkých oblastiach, bol však zapálený pre všetky a z každej si zobral niečo a vytvoril dosiaľ najucelenejšiu teóriu pohybu a z nej vychádzajúci najkomplexnejší zápis pohybu – Labanovo písmo.

Táto štúdia skúma Labanovo myslenie o pohybe a tanci na pozadí životných okolností a jeho mnohých záujmov, ktorým sa venoval. Odkrýva úzky vzťah Labanových teoretických konceptov a choreografickej tvorby, ktorá je oveľa menej známa, hoci mala zásadný vplyv na vývoj európskeho moderného tanca a položila základy osobitej formy – tanečného divadla. Táto forma sa v Nemecku postupne vyvíjala v línii Laban-Joos-Bausch a stala sa kľúčovým fenoménom európskeho tanca dvadsiateho storočia. Hoci Laban pomerne skoro začal formulovať teoretickú bázu svojho pohľadu na pohyb a tanec, vychádzal pri tom nielen z vlastnej silnej umeleckej vízie, ale aj praktického experimentovania ako na scéne, tak aj v pedagogickej činnosti, ktorá sa stala – podobne ako u iných choreografov – nevyhnutným základom hľadanej novej tanečnej expresivity. Mnohonásobný talent, široký rámec záujmov, často neľahké životné okolnosti a niekoľko zásadných osobných vzťahov spoluvytvárali Labanov choreografický rukopis a aktívne publikovanie. V originálnych teoretických konceptoch pohybu sa mu podarilo vystihnúť esenciu pohybu do takej miery, že ju dodnes nikto neprekonal. Rozpracované v niekoľkých publikáciách sú zásadným zdrojom poznávania jeho myslenia, hoci je v ňom bezpochyby vpečatené chápanie sveta v kontexte doby, keď žil. Labanovo choreografické myslenie a osobitý rukopis nám pomáhajú odhaľovať jeho kresby a grafiky, zápisky, fotografie či recenzie. Aspoň čiastočne umožňujú porozumieť osobitému výrazu tanca, ku ktorému sa dopracoval aj prostredníctvom precízneho teoretického myslenia založeného na výnimočnej vizuálnej predstavivosti a schopnosti čítať vnútornú motiváciu a význam pohybu človeka. Osobitne cenným zdrojom pre slovenského čitateľa je preklad jeho autobiografie Život pre tanec. Spomienky (pôvodne vyšla v roku 1935) spolu s predhovorom jeho žiačky Valery Preston-Dunlop a štúdiou Miklósa Vojteka o historických koreňoch R. Labana v niekdajšom Prešporku. Načrtáva obraz Labana ako človeka s veľkou citlivosťou pre krásu a harmóniu prírody a s hlbokou vierou v potenciál jednotlivca a ľudského spoločenstva.