Foto: Joseph Marcinsky
Foto: Joseph Marcinsky

Denník Anny Frankovej v Košiciach

Kristán Kohút  Baletný súbor Štátneho divadla v Košiciach uviedol  21. marca 2017 v premiére inscenáciu Denník Anny Frankovej, ktorá vznikla na motívy rovnomennej knihy. Tvorivý tandem Ondrej Šoth a Zuzana Mistríková priniesli do priestorov Malej scény ŠD Košice mrazivý príbeh. Jeho inscenovanie je veľmi aktuálne a v prenesenom význame je i zdvihnutým prstom.

Stúpajúce tendencie radikálneho zmýšľania nielen mladej generácie začínajú byť alarmujúce a baletný súbor Štátneho divadla v Košiciach najnovšou premiérou upozorňuje na pokrivený vývoj myslenia cez príbeh, ktorý je už súčasťou minulosti. Inscenácia Denník Anny Frankovej prináša prostredníctvom denníkových spomienok židovského dievčaťa autentický pohľad na absurdity a anomálie života počas druhej svetovej vojny. Realizačný tím na čele s Ondrejom Šothom (réžia, scenár, hudobná dramaturgia a choreografia) a Zuzanou Mistríkovou (scenár, dramaturgia) ponúka mrazivo realistické divadlo lavírujúce na pomedzí činohry a pohybovej performancie.

Hlavnú predstaviteľku stvárnila členka Činohry SND Táňa Pauhofová. Popri fenomenálnom hraní v predstavení aj tancuje s ostatnými členmi baletného súboru, a naopak, tanečníci popri pohybových kreáciách venujú viac pozornosti hraniu, čím sa stiera hranica medzi dvomi odlišnými divadelnými druhmi a vzniká zaujímavý a divácky atraktívny javiskový tvar. Bratia Jaroslav a Miroslav Daubravovci (scéna) stratu ľudskosti znázornili chladnou kovovou viacúčelovou konštrukciou, ktorá počas hry zmení nielen tvar, ale radikálne aj svoj význam. To, čo sa spočiatku javí ako bezpečný úkryt, sa v zlomku minúty mení na tunel smrti, plynovú komoru a masový hrob. Dobovú atmosféru a aj trošku nežnosti cez kostýmy vniesla do inscenácie Ľudmila Várossová. Jednotlivé zložky inscenácie do seba zapadajú ako puzzle, tvoria kompaktný, ale najmä desivý celok.

Foto: Joseph Marcinsky

Tanec v inscenácii zosobňuje život a slobodu. Postupne sa zmenšuje životný priestor postáv, tanec sa zjednodušuje až plynulo prejde do štylizovaného pohybu. S posledným výdychom postáv končí ich javiskový život a definitívne končí akýkoľvek pohyb. Prežívajú len emócie.

Denník Anny Frankovej je skutočným príbehom skutočného dievčaťa. Čelilo hrôzam v nie až takej dávnej minulosti. Ani pohodlie tapacírovaného kresla vo vykúrenom a zlatom zdobenom hľadisku nedokáže zabrániť, aby divákov nemrazili emócie, ktoré nie sú vôbec príjemné. „Stráviť“ toto predstavenie nie je jednoduché, ale zdá sa, že vzhľadom na narastajúci extrémizmus by malo byť povinné. Košický balet touto formou predkladá jednu z možných variant, ako môžeme dopadnúť, ak sa nepostavíme proti akýmkoľvek prejavom nenávisti.