Cestovať za tangom sa dá vskutku hocikam na svete a chce to nielen dostatok voľných dní a peňazí, ale predovšetkým logistiku, kombinatoriku, budovanie kontaktov, asertivitu aj otvorenosť novým výzvam, schopnosť dostať sa za menej peňazí čo najďalej a čo najčastejšie. To, pochopiteľne, predpokladá cestovateľského ducha a radosť z lietania – nielen metaforicky na parkete, ale aj doslova v oblakoch. Kým sa za tangom rozcestujeme, predchádza tomu séria domácich milong (tanečných večerov), kde si aspoň trochu natrénujeme, ako funguje miradaa cabeceo,a psychicky spracujeme to, že sa niekedy zo stoličky ani nepostavíme. Napokon, čo platí doma, nemusí platiť v inej krajine, ba dokonca ani za rohom na susednej milonge, ale aspoň základný princíp je praktické (a slušné) ovládať. 

Skúsme rámcovo predstaviť vývoj návštev milong. Prirodzene, keď navštevujete školu, v ktorej sa tango argentino učíte a ku ktorej patríte (lebo logicky zachytíte jej štýl fungovania v tanci), spočiatku je príjemné začať chodiť na milongu svojej školy. Niežeby to nebol spočiatku stres, ale vždy sa ľahšie prežívajú prvé prípadné sklamania doma, kde sa skôr dostanete na parket. Výhoda domáceho prostredia definuje ľudí, ktorých poznáte z kurzov, a postupne spoznáte aj tanguerov, ktorí prídu na vašu milongu z iných škôl. Milongy bývajú zamerané na klasické tango alebo na tango nuevo, môžu byť relaxačné a kratšie (v strede týždňa, keď sa začínajú v čase po práci), víkendové (začínajú sa po 20.00 hod. a trvajú do neskorých večerných hodín) alebo v rámci festivalov denné (za bieleho dňa v rámci vymedzených časových relácií) a najčastejšie nočné (začínajú sa o 22.00 hod. a končia sa v ranných hodinách, keď si stihnete pri východe slnka dopriať v kaviarni croissant). V niektorých školách (napríklad v TangoVide na Konventnej 9 v Bratislave) bývajú milongy tematické a viažu sa na nejaký sviatok (Vianoce, Veľkú noc, Halloween, Valentín a podobne) alebo na inú hravú tému, ku ktorej sa dá nápadito obliecť do masky (dress to impress). Tieto typy milong často bývajú spojené s tombolou, kde je možné vyhrať voľný vstup na ďalšiu milongu, na tých vianočných sa dajú získať hodnotné ceny (voucher na súkromnú hodinu alebo na festivalový workshop, publikáciu o tangu) i iné drobné vzácne radosti.
 

Zvedavosť patrí k prirodzeným ľudským vlastnostiam, a tak postupne začnete skúšať aj milongy iných škôl: v bratislavských uliciach svojho času napríklad v Štúdiu na Laurinskej ulici alebo v neďalekom Manderláku, v súčasnosti v Kafe Scherz (Tango Club Bratislava), oživené sú aj milongy v hoteli Crown Plaza (Tango Abrazo), ale aj ďalšie mimo Starého Mesta v DanceArt Studio. Ak máte cestu (trebárs aj služobnú) napríklad do Piešťan, Nitry či Košíc, pribaľte si do cestovnej tašky aj tanečné topánky. Nikdy neviete, či nenatrafíte aj tam na nejakú milongu. Ak chcete na milongu, či už doma, alebo v zahraničí, natrafiť cielene, poslúžia nielen kontakty na sociálnych sieťach, ale aj rôzne aplikácie, ktoré definujú miesto a čas milong v jednotlivých krajinách a mestách. Skrátka, mať topánky poruke sa vždy oplatí. Ísť na inú milongu vo svojom meste alebo krajine môže priniesť (a aj priniesie) isté malé prekvapenia – iný typ hudby, nových ľudí (ktorých po niekoľkých skúsenostiach už budete poznať) a predovšetkým v nejakých nuansách aj iný štýl tancovania. Chce to dávku prispôsobivosti, adaptácie a nasledujúcich rozhodnutí o tom, či sa aj nabudúce vrátite, alebo si dáte trochu pauzu. Môže sa udiať jedna záhadná skutočnosť, ktorá má odlišný výsledok – buď zaujmete tým, že ste v inej komunite noví, a preto sa dostanete na parket, alebo sa na parket nedostanete práve preto, lebo ste noví, lebo tanečníci v komunite tancujú len medzi sebou. Z nepochopiteľných dôvodov sa aj vám na vlastných milongách môže stať, že s niektorými partnermi, ktorí s vami hodiny debatujú pri bare, si ani počas niekoľkých rokov nezatancujete, no zatancujete si s tými, ktorí vás v živote nevideli a zastavili sa na milonge náhodne medzi služobnými povinnosťami. Takže summa summarum je úplne jedno, kde sa ocitnete. Vždy je to lotéria, iba s tým rozdielom, že na jednej hracej ploche sa cítite komfortnejšie a na druhej nie. 

Lektori škôl organizujú okrem milong aj iné motivačné aktivity na spestrenie dramaturgie, ale predovšetkým na zdokonalenie tancovania svojich zverencov. Dosahujú to populárnym pozývaním zahraničných lektorov na workshopy, na ktorých sa môžu zúčastniť všetci záujemcovia bez rozdielu príslušnosti ku škole. TangoVida (pokiaľ si za svojej éry pamätám) hostilo takto Noemi a Marcela Atriu z Viedne (tí zatancovali performanciu na vernisáži výstavy fotografií o tangu Marty Kossakowskej z Poľska žijúcej v Amsterdame v Galérii Umelka) alebo do štúdia TangoVida zavítali Sercan a Zeynep z Istanbulu. Počas pandémie nás Darko a Sonja z Belehradu či Cyntia Urbano z Buenos Aires učili on-line. Motivačným elementom je aj tango v exteriéri. Osobne mám tieto aktivity rada, evokujú a dovoľujú viac slobody. Na vzduchu si to môžete krásne užiť, ak vám je jedno, že sa okoloidúci pozerajú. Môže vám to byť jedno. Pokiaľ netancujú tango, tak vaše prípadné nedostatky nepostrehnú. Ak ho náhodou tancujú, tak ich pochopia, niektorí aj zľahka kriticky zhodnotia, ale aj tak na tom nezáleží. Letné hodiny a milongy pod holým nebom sa konali napríklad na Komenského námestí za historickou budovou Slovenského národného divadla, tango sa tancovalo aj pred Starou tržnicou (i priamo v nej v rámci festivalu Viva Musica). Hlavné námestie, hlavná stanica či Eurovea sa na chvíľu tiež stali miestom tanga. Napokon, keď máte fajn partiu, stačí vziať mobil, reproduktor pod pazuchu a zatancovať si s kamarátmi napríklad v Sade Janka Kráľa. Len tak, pre radosť. Apropo, pre radosť si môžete zatancovať kdekoľvek a kedykoľvek, ak máte vhodného partnera: na pláži pri mori, v antickej aréne, v gate na letisku, v lese pri ohnisku aj pod skalami pri vodopáde alebo na Nedbalke pri Vieche (občas na to dokonca stačí iba hudba v hlave). Toto sú, samozrejme, radostné komunitné alebo dokonca privátne aktivity, lebo keď tancujete tango argentino, implementuje sa vám do bežného života. 

Keď to s ním myslíte vážnejšie, je možné absolvovať domáce a zahraničné festivaly. To už však je iný kaliber, ku ktorému potrebujete viac entuziazmu, sebavedomia, vnútornej sily, času, peňazí a partnera. Spravidla je potrebné sa na festival prihlásiť s partnerom. Pokiaľ netancujete so životným partnerom, s manželom alebo s niekým stálym, môže to byť ošemetná záležitosť. Buď sa dohodnete s niekým z kurzu alebo zo školy, prípadne dáte výzvu do tangovej komunity na sociálnu sieť, no s rizikom, že budete tancovať s niekým, koho nepoznáte a kto vám ani nemusí vyhovovať (alebo vám, naopak, môže veľmi sedieť). Dámy v tejto situácii ťahajú za kratší koniec (lebo nás žien je skrátka, tak ako aj všade inde, viac) a nie každá má žalúdok na hon na lídrov, prípadne sa niekomu prosiť. Tento akt si často vyžaduje zľaviť z nárokov, nanajvýš potlačiť ženské ego a zapojiť šarm tak, aby líder mal pocit, že vás pozval on, alebo skoncentrovať sebavedomie a ísť „na drzovku po hlave“. V každej z alternatív je vedomie istého poníženia, a pokiaľ nemáte dvadsať rokov, dvadsať centimetrov v páse a viac objemu v hrudníku než intelektu v hlave, môže to byť problém. Keď už sa s niekým dohodnete (čo je v prípade účasti na festivale nevyhnutné), môžete pristúpiť k registrácii a rozbiť prasiatko. 

Tangové festivaly a tangové maratóny majú v rôznych krajinách rôzny rozsah, atmosféru aj úroveň. Tangový festival a tangový maratón majú svoje špecifiká. Festival okrem večerných a denných milong zahŕňa sériu workshopov a seminárov, ktoré vedú spravidla lektori z Argentíny (samozrejme, môžu byť aj z iných krajín). Takže ak stihnete registráciu (áno, treba si pohnúť, lebo workshopy s kvalitnými lektormi idú na dračku ako teplé rožky), vyberiete si individuálne workshopy alebo zareagujete na rôzne typy balíčkov, prípadne si dohodnete súkromné hodiny a prihlásite partnera (mimo ženskej a mužskej techniky, kde ho nepotrebujete). Tak si skrátka účasť na festivale kúpite on-line a máte to vybavené. Pokiaľ sa hodláte vybrať na maratón, treba rátať s vyšším vnútorným vybavením. Maratóny sú iba o tancovaní, nie sú na ňom žiadne workshopy, semináre ani súkromné hodiny. Dookola tancujete na nekonečných milongách do odpadnutia tri dni v kuse. Na to, aby ste sa dostali na maratón, vás však organizátori musia akceptovať – to závisí od toho, ako dlho tancujete a či ste líder, alebo follower. Maratóny si jednak chcú udržať istú úroveň tancovania (preto je nevyhnutný odtancovaný čas, ktorý máte za sebou) a zároveň sa snažia vyvážiť účastníkov (mať rovnaký počet lídrov a followerov), aby si zatancoval každý. Vo finále to znamená, že keď priznáte počet mesiacov tancovania a vašu funkciu v páre, môže sa stať, že vás organizátori skrátka odmietnu. Asi to nie je nič príjemné (neviem, ešte som si netrúfla), ale netreba to brať osobne, nezávisí to totiž od sympatií (hoci aj to sa môže stať, ak ste sa v minulosti na evente nesprávali tak, ako by ste mali). Jednoducho povedané, festival je skôr o zdokonaľovaní sa v tanci a je prístupný pre všetkých na rôznych úrovniach tancovania, maratón je už o jeho prezentácii na vyššom leveli. Preto pred ním majú tangueri a tanguerky väčší rešpekt a účasť na ňom s obavami často odsúvajú. Tí zdatnejší, ktorí tancujú roky a dobre (alebo si to aspoň myslia), naopak, preferujú práve maratón. Maratón teda môže znieť v zmysle privilegovaného výberu akokoľvek snobsky, ale priznajme si to: keď nás budú organizátori akceptovať, naše sebavedomie sa načechrá. A ak nás odmietnu? Nuž, treba to predýchať a malo by nás to motivovať k zdokonaľovaniu sa v tanci. To, ako sa k situácii postavíme, je už na našom vnútornom nastavení. Ako sa poznám, na svojom tancovaní by som zrejme drela ešte viac. (Poznámka: V medziobdobí som predsa len nabrala guráž a registrovala som sa na maratón do macedónskeho Skopje na Maratangon 2022 v organizácii Familija Tangovi Skopje, ktorý sa bude konať v októbri. Akceptovali ma, hurá!)

V Bratislave TangoVida, o. z., (zatiaľ ako jediná škola na Slovensku) organizuje medzinárodné festivaly a tangopárty: Bratislava Tango Festival, Bratislava Tango Party a Bratislava Festivalito. Bratislava Festivalito je alternatívou komornejšej formy festivalu a maratónu zároveň. Osvedčil sa počas pandémie a po nej, keď nebolo (a stále nie je) jasné, či je možné organizovať veľký medzinárodný festival, ktorý predpokladá príchod päťsto účastníkov z takmer päťdesiatich krajín všetkých kontinentov. Bratislava Tango Festival (BTF), ktorý sa organizuje v spolupráci s Tango Natural Belgrade z Belehradu (Sonja a Darko), hostil v rokoch 2018 a 2019 aj lektorov z Argentíny (medzi nimi boli Jonathan a Clarisa, Carlitos a Noelia, Bruno a Rocio, Boris a Maria Inez), na Festivalite boli a budú Pablo a Majo tiež z Buenos Aires, Bruno a Rocio, ktorých poznáme z ostatného BTF, Sercan a Zeynep z Istanbulu i hosťujúci pár zo Srbska Relja a Alexandra. Oželieť sme museli Saru a Ivana, ktorí mali byť lektormi na festivale, kým neudrela pandémia. Bratislava Tango Party (BTP), respektíve maratón sa nesie každý rok v tematických rovinách, spomeňme Popart (2015), Banana (2016), Magic (2017), Street Style (2018), Hi5 (2019), Angels & Devils (2020). V roku 2022 Festivalito pokračuje pod názvom Bratislava Tango Love. 

Stretnúť sa s tangom v tomto alebo podobnom znení je možné mimo Slovenska na rôznych podujatiach. Asi najvypuklejšie z hľadiska popularity, rozsahu a náročnosti vytŕča Belgrade Tango Encuentro (Srbsko) alebo Summer Tango Marathon Belgrade, ktoré dosahuje na veľkej ploche aj tisíc tanečníkov z celého sveta a nejeden tanguero či tanguerka majú pred týmto megalomanským tangovým stretnutím malú dušičku. Nekompromisná ronda natrieskaná kvalitnými tanečníkmi z rozličných krajín, národností a kultúr je lakmusovým papierikom úrovne tancovania, ale aj psychickej odolnosti. Ak si netrúfate ešte na Belehrad, v menšej forme poslúži Budapešť – El Sabor del Hungria/Tango Festival con Palinka alebo Danube Tango Marathon Budapest, svojho času aj Bailemos Tango Festival Kyev, prípadne sa dá odskočiť na milongu k susedom do Brna, Prahy a Viedne. Pokiaľ vás láka tancovanie s nádychom dovolenky, s vôňou mora a hlbším záberom do peňaženky, dá sa absolvovať balíček (aj s ubytovaním) v niektorej prímorskej destinácii – atraktívny a lákavý je chorvátsky Poreč či Dubrovník, alebo Cyprus (cez deň sa potiť na slnku a čľapkať v mori či v bazéne, po večeroch a v noci sa čľapkať v pote na parkete). Mimochodom, dá sa to aj naopak, tango je prispôsobivé. Jednoducho je možné vybrať si z mnohých alternatív vo všakovakých krajinách.
 

V každom prípade byť súčasťou tangového festivalu alebo maratónu znamená zažiť osobitú atmosféru, náladu, fenomén spolupatričnosti i konkurencie zároveň, hrdosť i slávnostný akcent, chuť učiť sa i zabávať, spoznávať ľudí s rovnakým nasadením a záujmom z rôznych kútov sveta (a možno aj seba samého), znamená to byť súčasťou niečoho silného a trebárs si aj zadovážiť nové topánky, sukňu a predovšetkým skúsenosti. Iste, je to aj stres, aj pochybnosti, séria frustrácií a malých „depiek“, úvah o sebe a o iných, ale nad tým všetkým tróni dramatický duch tanga a jeho magická sexi príťažlivosť.

Ak ste sa rozhodli cestovať za tangom, je to dobrá voľba. Každá nová skúsenosť v rámci tanca je bonus a posúva nás ďalej. Typy so sebareflexiou a s pochybnosťami sa dokonca mimo tradične poznaného priestoru trochu oťukajú, tie sebavedomejšie (hoci často s menším tanečným poznaním) možno pochopia, že netreba byť na seba predčasne hrdý. A možno aj nie. Tancovať mimo vlastnej školy, mesta a krajiny môže byť mimoriadne motivujúcim zážitkom, ale aj poriadnym debaklom. Štýl tancovania sa môže líšiť. S najväčšou pravdepodobnosťou sa aj líšiť bude, najmä mimo európskeho priestoru. Systém mirady a cabecea nemusí všade rovnako fungovať a namiesto nadšeného entuziazmu z nového a nepoznaného sa môže dostaviť frustrácia z nového a nepoznaného. Jednoznačne platí premisa – čím viac cestovania, tým viac skúseností a postupných akých-takých „istôt“ (hovoriť o istotách v súvislosti s tangom je zrejme trápna naivita). 

Zásadným momentom v tripe za tangom je ubytovanie. Ak cestujete občas, doprajete si hotel alebo lepší penzión, ak cestujete pravidelne, rýchlo pochopíte, že tango je drahý špás a začnete sa obzerať po airbnb (v mojom prípade ťažšie predýchateľné), prípadne sa spojíte s inými tanguermi, ktorí cestujú na rovnaký event (tiež to nie je vždy najpríťažlivejšia forma, keď ste zvyknutí na svoj komfort), ale rozhodne to šetrí rozpočet. Napokon si vaše ego stanoví priority (a prioritou sa stane TANGO!). Vyhodnotíte si, že izbu vlastne potrebujete len na prespanie, a aj tak noc pretancujete, takže v posteli strávite nanajvýš niekoľko hodín (zrejme cez deň, nie je však úplne jedno v akej). Tango je o spájaní a vzájomnej pomoci (aj keď toto nie vždy funguje) a na cestách sa to môže hodiť. Ak je destinácia dostupná autom, dá sa dohodnúť na spoločnom odvoze. Ako som spomenula, som skôr individualistka, rada si program nastavujem sama, chcem sa na cestách cítiť slobodne, ale pozor na tú prioritu vyššie v zátvorkách. Keď sa už teda vezieme a bývame s neskrývaným nadšením (a so skrývanými obavami) z nových tanečných skúseností, potrebujeme aj zbalený kufor. 

Zbaliť sa na cestu za tangom je podobné, ako zbaliť sa na všetky iné cesty. Nuž čo, poviete si, zbalím si jedny topánky navyše. Zistíte však, že keď máte v pláne absolvovať niekoľko workshopov a milong, jedny stačiť nebudú, a tak si treba so sebou vziať tréningové oblečenie a oblečenie na večernú milongu. Keďže je workshopov a milong viac, na každú akciu potrebujete iný outfit (nielen preto, lebo sa chcete páčiť, ale aj preto, lebo sa všade dôsledne spotíte). Ostatné bežné outfity a topánky podstúpia prudkú selekciu a ustúpia (ako inak) priorite. Zbaliť sa na cestu za tangom už nikdy nebude rovnaké, ako sa zbaliť na všetky iné cesty. Podobne ako pri nákupoch šiat sa vám prekopŕcne myslenie a šatník si začnete kreovať podľa toho, čo sa hodí aj na tango (respektíve či v tom, čo sa hodí na tango, môžete ísť aj do práce). Lebo buď sa rozhodnete mať šatníky dva (ten bežný a na tango – áno, zatiaľ mám), alebo jeden univerzálny (ten je v zjavných úvahách). Upozornenie: dva do kufra nevtlačíte. Len pre predstavu poviem, že na ostatnom tripe za tangom som okrem kufra trepala separátnu tašku výlučne iba s obuvou. Napratala som do nej jedenásť párov! Nehovoriac o priestore v batožine na nové kúsky, pri ktorých sa v ženskej eufórii neovládnete a zakúpite ich na festivale. Pochopíte, že tadiaľto cesta nevedie, ak cestujete za tangom.

Keď začínate tancovať tango, ste radi, že dôjdete do školy a cesty mimo nej naozaj neriešite. Na to, aby sme vycestovali, potrebujeme niečo o tangu a jeho etikete aj vedieť, rovnako ako je vhodné, že vieme aspoň kráčať a na parkete sa hýbať v náručí partnera s nastraženými senzormi. Vedieť viac znamená aj väčšiu radosť z cestovania za tangom, vedieť menej (a uvedomovať si to) môže byť na ceste za tangom pomerne deprimujúce. Nikdy by mi nenapadlo absolvovať šesťhodinovú milongu vo Viedni po symbolických troch mesiacoch tancovania, keby ma do auta nestrčil náš horlivý lektor, ktorý tam išiel robiť dídžeja. Znamenalo to vydržať do konca, lebo ma po milonge viezol naspäť domov. Na túto milongu rozhodne nikdy nezabudnem. Šesť hodín stresu z pochybností o vlastných tanečných schopnostiach, niekoľko mnou odmietnutých mirád zo strachu, že to v ronde s cudzím tanečníkom neustojím, nemožnosť úniku z malého priestoru, kde bolo všetko na očiach, dve pretrpené tandy s hanbou na tri zimy, jeden urazený mačo, ktorého som odmietla, a tak na mňa zazeral do poslednej minúty, a jeden hnusný chrobák, ktorý mi liezol po stehne. Toto všetko až do okamihu, kým som sa v závere nedozvedela, že som sa ocitla na milonge, kam chodia len tí najlepší tanečníci z Viedne. Frustrácia trochu opadla a dostavila sa malá hrdosť, kam ma to môj lektor doviedol. Otázne je, v čom by bol večer iný, keby som túto informáciu vedela od začiatku. Toto bola moja prvá skúsenosť zo zahraničnej milongy, kde som si takmer celých šesť hodín vyplašene v strese posedela. Dobrý odrazový mostík na všetky nasledujúce cesty, lebo horšie to hádam už byť nemôže. Bola to vysoká škola pokory. 
 

Ďalšou cestou, na ktorú som sa už odvážne po dvoch symbolických rokoch tancovania tešila (áno, opäť symbolických, lebo čím dlhšie tancujete, tým symbolickejšie sa vám vaše tancovanie zdá) bol plánovaný a už aj zakúpený výlet do Istanbulu so skupinou z TangoVidy. Všetky odvážne radosti zrušil vírus a na ďalšie dva roky pretrhol naše objatia. Vraj na dobré sa čaká, a tak si nás počkala aj cesta v gescii manželov Hazirovcov z TangoVidy do tureckého Özdere a Izmiru. Neuveriteľná atmosféra krajiny, gastroorgie, šum mora, skvelá organizácia a zážitkový program a medzi tým všetkým tancovanie vždy a všade – workshopy v miestnom bare so skvelými lektormi (Luciou a Denizom Hazirovcami), s fajnovými raňajkami a vínom, praktiky v komornom znení s kvalitnou tureckou kávou, workshopy s miestnymi lektormi z IDS – Izmir Dance Studio (Macit Şirin a Yağmur Pehlivanlı) v meste Izmir a tamtiež večerná milonga. Hovorí sa „iný kraj, iný mrav“ a vskutku to platí, lebo v inom kraji je aj iné tango. Na workshope zistíte, že to, ako ste doteraz tancovali (a v domácich súvislostiach s domácimi tanguermi pomerne uspokojivo, aj keď stále nie ste so sebou spokojní), zrazu až tak veľmi s každým nefunguje. Vystriedala som v rámci workshopov a milongy osem tureckých objatí (nie, nerátam nášho lektora) a každé objatie aj tancovanie bolo logicky iné, ale aj nadstavbovo INÉ. Ocho cortado bolo zrazu neeurópske, impulz na boleo sa líšil, tesné objatie bolo občas až priveľmi tesné, pevné, mačovské a vedenie so zavretými očami lídra v strede rondy bolo tiež kuriózne. Zorientovať sa v tej individuálnej inakosti (lebo každý bez ohľadu na národnosť sme prirodzene osobité povahy) a zorientovať sa v štýlovej tanečnej inakosti sú dve veci – obe môžu byť trapasom a obe môžu byť rozšírením obzoru. Prekvapia tak ako rovnakosť (s dvoma tanečníkmi som mala pocit, akoby som s nimi tancovala bežne u nás doma na praktikách). Na milonge bola iná aj mirada a cabeceo – tureckí lídri „miradujú“ veľmi nejednoznačne, pohľady sa javia čisto náhodné a zachytia sa na malý okamih, akoby čakali, že followerka ich bude ako správnych mačov túžobne hypnotizovať (evidentne mimo mojej povahy a nastavenia – nehypnotizujem a mačov už vôbec nie). Iste, okrem zbesilej jazdy v strede rondy so zaslepeným tanečným dobrodruhom a temperamentnej tandy s naším Turkom som si opäť troška s eleganciou Európanky ležérne mávajúc dekoratívnym vejárom posedela. Zjavne som nebola jediná, a to vraj blondínky nemajú v Turecku problém. Mali sme. Až ex post sme sa dozvedeli, že Turci skrátka cabeceo nepraktizujú a bežnejšie sa vyskytuje haptické tľapnutie po pleci, prípadne verbálna výzva. No nekúp to! 

Na festival za rohom, ktorý je viac-menej na dosah – vzdialenosťou aj mentalitou –, do Budapešti, som sa vybrala po tureckej skúsenosti. Tureckých mačov vystriedali čípoš Maďari a celé spektrum iných národností. Silné motivácie boli tri: taneční maestrovia, prijateľná vzdialenosť a ambícia vyskúšať si na medzinárodnom festivale milongu a miradu mimo Slovenska. Povzbudivou sa javila aj skutočnosť, že na festivale pôsobili maestrovia, ktorých som už poznala z aktivít v Bratislave, a zároveň aj takí, ktorých som ešte nezažila. Takže sa vyprofiloval taký príjemný stav medzi relatívnou istotou už poznaného a zvedavosťou na prekvapenie z úplne nového. Workshopy viedli a na milongách performancie predviedli Sercan a Zeynep z Turecka, Pablo a Majo z Argentíny a Fausto a Stephanie z Talianska. Prvý pár už v Bratislave na workshope v TangoVide bol a opäť sa k nám vráti v novembri (18. až 20. novembra 2022), druhý pár, ktorý poznáme z minuloročného Festivalita, príde aj na Festivalito Bratislava Tango Love v polovici septembra (16. až 18. septembra 2022). Vedomie, že už máte maestrov na sociálnej sieti a minule ste sa s nimi po workshope cvakli mobilom, dáva vášmu tangoegu zdanlivý pocit, že ste in, ale pri množstve ich medzinárodných aktivít s tisíckami účastníkov celého sveta je bonus, keď si vás aj zapamätajú. Prinajmenšom taký dojem navodzujú. 

Keďže som ten typ poznávacej profesionálnej cestovateľky, ktorá túži z každej destinácie vyťažiť maximum, pripravila som logisticky vyprofilovaný itinerár, ktorý obsahoval festivalový program workshopov a milong, ale aj galériu, divadlo, pamiatky, reštaurácie a tak ďalej. No pobehovať po meste pred workshopmi a po nich bol vcelku odvážny plán, lebo vyčerpanosť sa stupňovala priamo úmerne spočiatku extrémnym horúčavám (alebo paradoxne lejakom) a krokomeru, ktorý vykazoval denný priemer šestnásťtisíc krokov. Takže obsiahnuť pozoruhodnosti mesta, náročné tréningy, nočné milongy do ranných hodín so spánkom trvajúcim najviac štyri hodiny si vyžaduje nielen fyzickú kondíciu, ale aj psychické nasadenie a vôľu. Workshopy všetkých maestrov boli vedené profesionálne, stáli nás energiu, koncentráciu, litre potu, boľavé metatarzy, občasné seknutia a nedefinovateľnú endorfínovú radosť. Z registra ponúkaných tém som si vybrala štyri: prácu na stojnej a voľnej nohe (Fausto a Stephanie), hravé kombinácie milongy (Sercan a Zeynep), použitie voľnej nohy na boleá, planeá a ozdoby v pauzách (Pablo a Majo) a kombinácie Tanga Salón (opäť Fausto a Stephanie). Naozaj je jedno, ktorý z workshopov si vyberiete v zmysle úrovne a kvality, ale je prirodzené vybrať si tie, ktoré budú korešpondovať s úrovňou (i dĺžkou) vášho tancovania, aby ste na ich zvládnutie mali predpoklady. Niektoré sú orientované len pre pokročilých tanečníkov, iné pre mierne pokročilých a pokročilých zároveň a sú aj také, ktoré zahŕňajú všetky úrovne tancovania vrátane začiatočníkov, prípadne je možné prihlásiť sa na ženskú alebo mužskú techniku, kde každý pracuje individuálne. Spravidla je praktické registrovať sa s partnerom, ale sú festivaly, kde je možné sa registrovať bez partnera a organizátori sa snažia na tréningoch vyvážiť pomer followeriek a lídrov. Všetko má svoje pre a proti. Keď sa prihlásite s konkrétnym partnerom, vopred viac-menej viete, do čoho idete. Ak sa registrujete individuálne, novonadobudnutý partner môže byť príjemným prekvapením (a možno aj nie). Niektorí maestrovia na hodinách vyzývajú k výmene partnerov, iní ponechávajú dvojice stabilné. Znamená to, že buď sa radujete, (prípadne trápite) s jedným/jednou deväťdesiat minút (ktoré raz ubehnú, ale môžu sa aj vliecť v závislosti od kompatibility páru), alebo za ten istý čas vystriedate päť a viac partnerov rôznych národností. Vyskúšala som si všetky alternatívy, od dohodnutých až po náhodných lídrov. A tak sa stane, že okrem Slovákov, ktorých poznáte z vlastnej školy, sa ocitnete počas jednej hodiny v náručí Francúza, Maďara, Američana či Srba, nehovoriac o tangazmických objatiach maestrov, ktorí si vás na chvíľu požičajú na overenie vašich schopností a vy zrazu emočne cestujete od Turecka cez Taliansko až po Argentínu. To sú vzácne efemérne chvíle, keď v objatí profesionála máte pocit, že viete tancovať. Kvalitné vedenie lídra dá každej followerke pocit výnimočnosti. 

Za predpokladu, že už ste počas dňa nasýtení novými podnetmi a vedomosťami (teda že máte domotanú hlavu a lavírujete medzi skvelým pocitom nového poznania a ľahkej „depky“ z vlastných tanečných limitov), vyberiete sa v neskorých večerných hodinách vyčerpaní, ale vyfintení a motivovaní na milongu (niektorá sa začína o 21.00 hod., iná o 22.00 hod., ale ste radi, ak stihnete doraziť pred polnocou a o jednej si pozriete performanciu maestrov). Napokon, do piatej rána máte stále čas zvŕtať sa na parkete, popíjať v bare alebo nakupovať šatočky a topánočky, pričom spoľahlivo viete, že také (alebo podobné) milongy vás počas pobytu čakajú ešte tri. V prvej polovici večera je parket zjavne plný – tanguerky a tangueri sú prudko motivovaní, každý si chce užiť (ideálne s dobrým tanečným partnerom) prvé tandy, možno sa trochu ukázať, zužitkovať svoje tanečné schopnosti, skrátka, vychutnať si príťažlivú hudbu najčastejšie v cudzom náručí a najlepšie hneď vo viacerých po sebe. Ako sa dostať do rondy, sme už preberali v časti Smiem prosiť je outa vieme, že to nie je až také jednoduché. Závisí to od rôznych faktorov: paradoxne nie iba od úrovne tancovania (od tej niekedy výrazne, inokedy vôbec nie), ale aj od sympatií, teda schopnosti uloviť tanečníka pohľadom (mirada), alebo od miery socializácie v okolí (to je vskutku častý jav). Celkom ľahko sa môže stať, že si viac zatancuje tanečnica, ktorá o tanci (technike, skúsenostiach a podobne) vie menej, ale viac si vopred s lídrami podebatuje, ako tá, ktorá síce tancuje lepšie, ale lídrov osobne nepozná. Rovnako sa môže stať, že na základe lídrami odpozorovaného levelu tancovania si tanguerka zatancuje buď viac, alebo práveže menej. To isté, samozrejme, platí aj opačne. Asi veľmi ťažko budem akceptovať miradu niekoho, kto predtým nekompromisne povláčil kolegyňu v ronde, ale, naopak, sa budem snažiť vyhľadať miradou niekoho, koho som videla tancovať sofistikovane alebo kompatibilne so mnou. Podivné, mätúce, ale dôležité je to, v ktorej časti sály sa práve nachádzate, kam sa postavíte alebo si sadnete, a to, že každý deň to môže fungovať úplne inak. Hoci primárne prevažuje tendencia vystriedať čo najviac náručí (teda dobre a veľa si zatancovať), v konečnom dôsledku je väčšia výhra jedna emočne dokonalá tanda ako päť nemožných. Po performancii v druhej časti večera sa parket trochu vytriedi a vtedy sa znásobia šance na zdarné mirady a cabeceá. Zároveň je to priestor na pozorovanie excelentných tanečníkov, ktorí v našich dušiach urobia rozruch a rozstrapkajú naše tanečné (ne)schopnosti na franforce, trochu uberú zo sebavedomia (alebo motivujú ešte viac sa do toho oprieť), ale rozhodne je to estetická „podívaná“ na spektrum štýlov tancovania. Takže či už večer pretancujete, presedíte, prepijete, preshopujete, alebo skombinujete všetko dokopy, vždy je to nová skúsenosť a materiál na ďalšie uvažovanie (dokonca nielen o tanci). Ronda totiž odhalí jednak stupeň tanečnej virtuozity, jednak ľudskú rovinu, charakter, psychiku – našu aj partnerovu. Tango nás skrátka prezradí. 

Cestovanie za tangom je super vec – vidíte kus sveta (ak ho nepretancujete a zvyšok neprespíte), spoznáte nových ľudí, naberiete nové tanečné skúsenosti (a teda aj väčšie tanečné sebavedomie), natancujete kilometre (potrebujete ich dostať do nôh), odhalíte rôzne nuansy tancovania v jednotlivých krajinách a stanete sa súčasťou obrovskej medzinárodnej komunity. Vďaka týmto kontaktom sa vám podarí cestovať ľahšie a častejšie. Pokiaľ nie ste veľmi spoločenský a skupinový typ, môžete si na plece zavesiť vrecúško s topánočkami, zaplatiť si vstup na akúkoľvek milongu a ísť inkognito na prieskum s pohárom vína v ruke (možno si zatancujete viac ako na skupinovej akcii alebo aspoň popočúvate dobrú muziku). Tango je nevyspytateľné a vždy nanovo prekvapí. Byť tanguerom či tanguerkou znamená byť súčasťou veľkej rodiny, v ktorej mnohých príslušníkov osobne nepoznáte. Pravidelne cestovať za tangom a vymetať milongy z vás urobí milonguera (toho, kto strieda jednu milongu za druhou). Netreba to však vnímať ako bezprizorné pobehovanie po lúke medzi levanduľou a červenými makmi z objatia do objatia s láskou na perách ako v období Flower Power. Aj v rodine sa predsa vyskytnú konflikty. Svetová ronda tanga je nekompromisné koloseum, v ktorom sa stretnú všetci a zotrvajú (a uspejú) len vnútorne silní (a často aj drzí). Je to rovnaké ako v živote. Nech už vás cesty zavedú kamkoľvek (aj keď… ehm… no viete, všetky cesty vedú do Ríma), cesty za tangom jednoznačne smerujú do Buenos Aires. Keď si raz na to trúfnem, dám vedieť. 

 
Najbližšia aktualita vo svete tanga je Festivalito Bratislava Tango Love, ktoré sa bude konať v dňoch 16. až 18. septembra 2022 v organizácii občianskeho združenia TangoVida. 

Partnermi podujatia sú V Klub (Národné osvetové centrum), Riverpark Dance School, Kafe Scherz a Tango app. Projekt finančne podporil Bratislavský samosprávny kraj – najlepšie miesto pre život. Mediálne akciu podporil web Moja kultúraa časopis Tanec. Ďakujeme.