Ivica Liszkayová

Spoznať prestížnu newyorskú školu Juilliard je snom mnohých tanečníkov. Mne sa ju podarilo spoznať najprv z prednášok Rachel Straus, lektorky histórie tanečného umenia Juilliardu, ktorá v rokoch 2012, 2013 a 2014 bola prednášateľkou projektu Teoretické analýzy v tanečnom umení, ktorý som organizovala v Centre výskumu HTF VŠMU. Z nich som získala spolu so všetkými účastníkmi vzdelávacieho seminára prvé takpovediac z prvej ruky informácie o histórii tanečnej divízie, jej zakladateľoch, pedagógoch, riaditeľoch, ako aj súčasnej situácii. V roku 2016 sa mi podarilo za podpory Fondu na podporu umenia byť hosťom školy Juilliard a pozorovať vyučovací proces z absolútnej blízkosti. Jedna z najprestížnejších súkromných škôl len málokedy otvorí svoje brány hosťom-pozorovateľom. O to viac si ctím príležitosť stať sa jej súčasťou na desať dní. Budova, v ktorej dnes Juilliard sídli, je súčasťou gigantického komplexu Lincoln Centra, v ktorom je koncentrované performatívne umenie do jedného miesta v zastúpení jedenástich významných inštitúcií.

Rachel Straus, lektorka histórie tanca, nám vo svojich prednáškach v projekte Teoretické analýzy v tanečnom umení 2012, 2013, 2014 na bratislavskej Katedre tanečnej tvorby HTF VŠMU priblížila vznik najprv tanečného oddelenia Juilliardu, neskôr tanečnej fakulty nazývanej Juilliard Division. V spomínaných informáciách sme našli aj niekoľko paralel so slovenským vývojom. Juilliard vznikla v roku 1905 ako Institute of Musical Art. Na už existujúcej hudobnej škole sarozšírilo vyučovanie o tanečné odbory až v roku 1951 vo forme samostatného oddelenia. (Bratislavská VŠMU na hudobnej fakulte otvorila dodnes jedinú Katedru tanečnej tvorby rovnako v roku 1951. Kým v New Yorku boli hlavné žánrové línie klasický tanec a moderný tanec, v Bratislave sa vychádzalo z vtedajších potrieb žánrových línií klasický a folklórny tanec.)

 Prezidentom Juilliardu bol v roku 1951 William Schuman, americký hudobný skladateľ, ktorý požiadal bývalú tanečnicu zo súboru Marthy Grahamovej Marthu Hill, aby zhromaždila tím učiteľov k založeniu oddelenia. Zakladateľskými osobnosťami boli popredný baletný choreograf Antony Tudor a choreografka moderného tanca Martha Grahamová. (Podobné oslovenie na budovanie bratislavskej katedry dostala Galina Basova, vtedajšia sólistka Baletu SND od vtedajšieho vedenia VŠMU).

Cieľom tanečného oddelenia Juilliardu bolo poskytnúť vzdelávanie v oblasti baletu i moderného tanca súčasne, aby sa vytvorili podmienky pre profiláciu profesionálnych tanečníkov. Tento dvojitý tréningový prístup bol v tom čase veľmi nezvyčajný. V tom období sa tanečníci z USA označovali buď ako baletní umelci, alebo vyškolení modernisti. Prezident Juilliardu William Schuman videl tanec ako najtvorivejšiu silu v oblasti divadelného umenia. Veril, že veľkým patrónom hudby dvadsiateho storočia môže byť umenie tanca. Od roku 1952 Tudor a Graham vyučovali v priľahlých štúdiách v Juilliarde vedľa seba. Verili v schopnosť tela odrážať a projektovať psychologické stavy. Antony Tudor študoval klasickú techniku v Londýne s Margaret Craske. Craske bola žiačkou Enrica Cecchettiho, veľkého talianskeho baletného pedagóga, ktorý bol prvým majstrom baletu Sergeja Ďagileva Ballet Russes. Na Juilliard School vyučoval v rokoch 1951 až 1986.

V dôsledku spomínaných názorov spojenia klasického a moderného tanca si Juilliard vyvinula vlastné učebné osnovy, diametrálne odlišné od ruskej školy klasického tanca. V týchto intenciách sa na nej vyučuje dodnes a cieľom je poznať viacero druhov škôl klasického tanca.

Na začiatku budovania koncepcie výučby na Juillliarde tanečníci museli absolvovať hodiny baletu, moderny, repertoáru, Labanovej notácie, hudobnej teórie, histórie tancov, anatómie a kompozície. V neskorších rokoch sa učebné osnovy rozšírili o partnerskú spoluprácu, triedu pointe – práce na špičkách, samostatnú mužskú triedu a Alexander techniku.

Keď William Schuman rezignoval na pozíciu prezidenta Juilliardu v roku 1961, aby sa stal vedúcim celého obrovského Lincoln Centra (najväčší umelecký projekt v Spojených štátoch), divízia Juilliard Dance bola vystavená neistej pozícii. Novým prezidentom Juilliardskej školy sa stal Peter Mennin, takisto významný americký hudobný skladateľ, ktorý mal záujem, aby škola bola reprezentovaná americkým baletom Georgea Balanchina. Balanchine však nemal záujem stať sa súčasťou už existujúcej školy Juilliard. Mal záujem si budovať školu samostatne, čo sa mu aj podarilo a dodnes je jeho škola pod názvom School of American Ballet umiestnená v komplexe Lincoln Center oddelene, v tesnej blízkosti Juillliard.

Škola Juilliard sa presťahovala do novovytvoreného Lincoln Centra v roku 1969, premenovaná už na Juilliard Dance Division, no dostala k dispozícii len dve tanečné štúdiá.

Balanchinovej škole amerického baletu (SAB- School of American Ballet) boli v tom istom čase pridelené štyri štúdiá. (Dnes majú obe školy oddelené budovy s veľkým počtom baletných sál.)

Ďalším riaditeľom Divízie Juilliard Dance bol Benjamin Harkarvy od 1992 až do roku 2002. Zaviedol nový – ešte väčší dôraz na baletný tréning. Harkarvy v minulosti pôsobil ako umelecký riaditeľ Pennsylvania Balet, Royal Winnipeg Ballet. Pôsobil v Nederland Dance Theatre, kde spolu s Hansom Van Manenom podporovali repertoár, ktorý obsahoval moderné aj klasické tanečné diela. Preto Harkarvy v pôsobnosti Juilliardu vychádzal z vlastných skúseností v NDT, kde študoval klasickú techniku a techniku Marthy Grahamovej. Harkarvyho presvedčenie, že najdynamickejší tanečník je len absolvent tréningu v klasickej aj modernej technike zároveň, zodpovedal pôvodnej misii a vízii Juilliard Dance. Po ňom do čela divízie nastúpil Lawrence Rhodes v roku2002, ktorý viedol divíziu až do roku 2017 a divíziu rozvíjal takisto v spomínaných intenciách svojich predchodcov. Takisto vychádzal zo skúsenosti svojho tancovania v NDT. V súčasnosti na Juilliarde prebieha generačná obmena nielen na poste vedenia, ale aj pedagogického zloženia.

Počas vedenia Lawrencea Rhodesa, (ktorý súhlasil aj s mojím výskumným pobytom a osobne sa mi venoval), pôsobilo na Dance Division osem odborníkov, ktorí vyučovali techniku klasického tanca približne 100 tanečníkov v štyroch ročníkoch.

Päť pedagógov vyučovalo princípy založené na Cecchetti technike, jeden vyučoval metódy Vaganovej, ďalší bol z baletnej školy Parížskej opery. Najnovším baletným inštruktorom na fakulte je odborník pre Balanchinovu techniku, teda metódu školy amerického baletu.

Študenti absolvujú každý týždeň tréningy klasického tanca v rozvrhu päť dní v týždni, prácu s partnerom dvakrát týždenne a cvičenie na špičkách alebo mužskú triedu dva až trikrát týždenne.

Hoci dnešní tanečníci Juilliardu trávia väčšinu času tréningom v klasickej technike, väčšina tanečných diel, ktoré realizujú, sú aj v súčasnosti v modernom štýle.

Rachel Straus, ktorá v Bratislave prednášala, mi umožnila zúčastniť sa na Juilliarde vyučovania a vidieť kvalitné lekcie rozmanitých tanečných techník popredných osobností amerického tanečného umenia.Počas môjho pobytu som mala príležitosť navštíviť lekcie klasického tanca Lawrencea Rhodesa, (v tom čase riaditeľa divízie tanca) a zároveň pre porovnanie aj lekcie EspenGiljane, lekcie techniky Mercea Cunninghama mladej pedagogičky JeanFreebury, lekcie techniky Marthy Grahamovej pod vedením Teresse Capucilli, bývalej tanečnice Martha Graham Dance Company. Zažila som tiež hodiny jazzového tanca s Joem Lanterim. Lawrence Rhodes, bývalý sólista renomovaných svetový baletných teliesako Ballet Russe de Monte Carlo či Joffrey Balletviedol hodinu s obrovskou mierou vtipu, ľahkosťou a šarmom. Espen Giljane, bývalá tanečnica New York City Ballet a absolventka School of American Ballet, vyučovala princípy Balanchinovej techniky. Hodiny jazzového tanca pod vedením Joea Lanteriho ponúkli prehľad jazzových tanečných variácií ovplyvnené americkým vývojom a muzikálovým vplyvom Broadway. Sugestívne variácie tradičnej techniky moderného tanca som pozorovala v praktických prednáškach Teresse Capucilli, ktorá s Marthou Grahamovou tancovala mnoho sezón.

Juilliard je v súčasnosti trojfakultná škola (Drama, Music, Dance) a svojou štruktúrou výučby je veľmi podobná bratislavskej Vysokej škole múzických umení. Patrí medzi najprestížnejšie školy, poplatok za štúdium je mimoriadne vysoký. No vďaka tomu, že majú uchádzačov nielen z celých Spojených štátov amerických, ale aj z celého sveta, záujem o štúdium je obrovský. Každoročne udeľuje vedenie školy niekoľko štipendií pre talentovaných študentov. 

Ako som spomínala v úvode, Juilliard School sa nachádza v priestoroch Lincoln Center for the Performing Arts. Je to komplex budov, v ktorom pôsobia nasledujúce inštitúcie:

·             The Chamber Music Society of Lincoln Center

·             Film Society of Lincoln Center 

·             Jazz at Lincoln Center

·             Juilliard School

·             Lincoln Center for the Performing Arts

·             Lincoln Center Theater

·             Metropolitan Opera

·             New York City Ballet

·             New York Philharmonic

·             New York Public Library for the Performing Arts

·             School of American Ballet