Pravdepodobne najväčšia pozornosť i očakávania na podujatí Večer tanečného umenia sú sústredené na diela študentov choreografie. Ich práce ponúkajú priestor na umeleckú realizáciu aj študentom iných študijných programov, ako napríklad interpretom, kostýmovým či scénickým návrhárom a čiastočne môžu predznamenať choreografické trendy v nasledujúcom období.
Študentka choreografie druhého ročníka magisterského štúdia a sólistka Baletu SND Reona Sato v aktuálnom akademickom roku uviedla na scéne Slovenského národného divadla absolventské predstavenie balet Dafnis a Chloé. Na Večere tanečného umenia odprezentovala svoju najnovšiu choreografickú prácu s názvom Hayate, ktorá je metaforou jej túžby stať sa choreografkou. Silný vietor Hayate pre choreografku symbolizuje rýchlosť, akou štúdium na VŠMU ubehlo. Sato vo svojej choreografickej básni využila bohaté skúsenosti z mnohých spoluprác s domácimi a so zahraničnými choreografmi. Pri dynamicky rýchlej choreografii využila potenciál šestice interpretov, ktorými sú členovia Baletu SND, a opierala sa o monotónne a extaticky znejúcu skladbu od Yoshida Brothers. Bystré a pohybovo mäkké väzby obsahovali množstvo technicky náročných prvkov, ktoré choreografka dokázala umne zakomponovať do plynulej tanečnej kompozície.

Bakalárska práca Osem dní v týždni študenta choreografie a sólistu Baletu SND Adriana Ducina bola dramaturgicky zaradená na záver programu. Dvadsať minútová baletná kompozícia vychádzala z citátu Senecu: Nie je pravda, že máme málo času. Pravda je, že ho veľa premárnime. Autor sa rozhodol ukázať rozdielne vnímanie času prostredníctvom odlišného vnímania času v odlišných obdobiach. Na scéne vytvoril dva paralelné svety: jeden barokový, kde si milenci v pomalom tempe vychutnávajú radosť zo spoločnej prítomnosti, a druhý zo 70. rokov 20. storočia, v ktorom rýchle tempo doby vplýva na kvalitu vzťahov javiskových protagonistov. Choreografia pre barokový pár, stvárnený dvojicou Ilinca Ducin a Evgenii Korsakov, sa niesla v romantickom, miestami erotickom duchu v pomalom tempe, kde dôležitú úlohu hral dôraz na detail. Gestá a pohľady vytvárali žiaduce napätie medzi tanečníkmi a boli nosnou myšlienkou choreografie, ktorá si ležérne plynula vo svojom transcendentálnom tempe. Úplným opakom bola dynamická a groteskná choreografia pre štyri páry. Profesionálni interpreti sa hravo vyrovnali s technikou i prehnaným prejavom. Karikovanie archetypov bolo vydarené a vtipné, aj keď niektoré gagy boli za hranicou vkusu. Choreografia zaujala pestrou javiskovou kresbou, muzikalitou a množstvom nápaditých a ladných prechodov. Celú tanečnú kompozíciu výtvarne vhodne dopĺňali kostýmy Petra Čaneckého a svetlá Roberta Poláka. Slabším článkom bola snáď len hudba Beatles go Baroque: Concerto Grosso No.3 Petra Breinera, ktorá v reprodukovanej podobe znela monotónne a plocho.

Najdlhšou časťou programu bola kompozícia Open Call, za ktorou stojí tandem Jozef Vlk a Stanislava Vlčeková. Trištvrtehodinová pohybová etuda o samote bola prienikom viacerých inscenačných postupov a dramaturgicky sa do konceptu programu príliš nehodila. Inscenácia pôsobila ako súhrn samostatných etúd, ktoré sú síce prostriedkom rozvoja schopností mladých performerov a cestou k hľadaniu výsledného javiskového tvaru, no nie cieľom a to i napriek tomu, že sú zjednotené spoločným scénickým vizuálom. Citujúc bulletin „inscenácia vznikla na experimentálnom základe ako kombinácia hereckej, pohybovej a kompozičnej práce,“ je nutné poznamenať, že nie každá časť experimentu je vhodná pre každé javisko v plnej dĺžke. Nepriama úmera aktívnej dynamiky a časového rozpätia spôsobila, že pohybovo zaujímavé a kvalitné pasáže sa topili pod ťarchou tmavej nudy. Predstavenie obsahuje mnoho pohybovo tanečných častí, ktoré by nakumulované v časovo zoštíhlenej verzii dokázali vyvolať úplne iný zážitok. Študenti z programu Tanečné divadlo a performancia zvládli veľké plochy pohybovo i herecky profesionálne. Chybičkou krásy bol umelý, miestami afektovaný slovný prejav. Dôležitou súčasťou tohto pomerne tmavého kusu bol svetelný dizajn Michala Čamaja a Jozefa Miklósa, ktorých svetlá prinášali na javisko dynamiku i počas statických momentov.
Dueto s názvom DUO (of fear & desire) vytvorili na skladbu Afraid Lany Del Rey Michal Toman a Rebecca Smudová. Moderné dueto bolo vyňaté z ich autorského predstavenia pre troch mužov a tri ženy. Autori ho na scéne SND osobne interpretačne predviedli s veľkou vášňou. Tá bola v ich tancovaní takmer hmatateľná. Pre ich javiskový prejav bola charakteristická okrem spomínanej vášne dôvera, s akou mladí tanečníci pristupovali k partnerskej práci. Oduševnením, energiou a úprimnosťou si získali zaslúžený potlesk publika.
Slovenské ľudové tance majú prirodzenú silu oživiť každý program a tradične nechýbali ani na tohtoročnom predstavení. Večer otvorili Tekovské nevesty v choreografii Štefana Nosáľa v naštudovaní Ivany Kleiblovej a v druhej polovici diváci videli choreografiu Jána Blaha Kerí pres kerého, v ktorej popri študentoch katedry tanečnej tvorby vystúpili aj členovia umeleckého súboru Lúčnica.
Krása tanečného umenia spočíva aj v jeho bohatej rôznorodosti. Študenti rôznych študijných programov ponúkli divákom odlišné umelecké pohľady, štýly, formy a techniky. Jednotliví študenti pristupovali k svojim výkonom profesionálne a úprimne, aby všetci spolu ako jeden celok úspešne predviedli dramaturgickú mozaiku s názvom Večer tanečného umenia VŠMU a Baletu SND.  

Večer tanečného umenia VŠMU a Baletu SND
4. máj 2018, historická budova SND

1.TEKOVSKÉ NEVESTY
Choreografia: Š. Nosáľ
Naštudovanie: I. Kleiblová
Hudba: M. Šmíd
Účinkovali: D. Bystrianska, M. Hrúzová, Z. Palanová, V. Purdeková, L. Zubrová, L. Šrobárová

2. HAYATE
Choreografia: R. Sato
Hudba: Yoshida Brothers
Svetelný dizajn: M. Preis
Účinkovali: S. Millner, A. Vágnerová, A. Beschia, F. Garcia, J. M. Reuter, S. Nagahori

3. OPEN CALL
Réžia: J. Vlk
Choreografia: S. Vlčeková
Hudba: J. Vlk, S. Umebayashi, A Winged Victory for the Sullen
Kostýmy: D. Volfová
Svetlá: M. Čamaj, J. Miklós
Účinkovali: A. Kuchtová/M. Budzáková, V. Komolíková, S. Sviteková, M. Szeghö, J. Vaľo, L. Záhorák

4. KERÍ PRES KERÉHO
Choreografia: J. Blaho
Hudba: M. Járek
Účinkovali: J. Dubravčák, M. Hrúzová, V. Purdeková, M. Krigovský, K. Šedivá, M. Zábražný, T. Jazbecová, J. Malovecký

5. DUO (of fear & desire)
Choreografia: M. Toman, R. Smudová
Hudba: Lana Del Rey – Afraid
Účinkovali:  M. Toman, R. Smudová

6. OSEM DNÍ V TÝŽDNI
Choreografia: A. Ducin
Hudba: P. Breiner
Kostýmy: P. Čanecký
Svetelný dizajn: R. Polák
Účinkovali: I. Ducin, V. Kruť, K. Kaanová, N. Planková, V. Stašková, Z. Tallósiová, D. E. Calderon Armien, E. Korsakov, J. M. Reuter, D. Vandanov