Predstavenie, s ktorým prišli taiwanskí umelci do Bratislavy, bolo uvedené na TIFA Taiwan International Arts Festival 2017, Experimental Theatre, Tchai-pej, a v National Taichung Theatre, Sen-čen. 

FreeSteps je desaťročný projekt, ktorý SU Whei Chia inicioval v roku 2013. Orientuje sa v plnej miere na koncentráciu tela, aplikácie choreografie na diapazón jeho možností, ktorým vyjadruje tanec. 

To, že najdôležitejší je v tomto projekte pohyb, naznačuje už prázdna scéna aj minimalizmus v rámci odievania tanečníkov. Vizuálne sú len telá tanečníkov a svetlo (LIU Chia-Ming), ktoré sa stáva jedinou výtvarnosťou dielka. Dvaja tanečníci, žena a muž (CHEN Wu-Kang, FANG Yu-Ting) striedavo v kužeľoch a lúčoch svetla predvádzajú pohybovú sériu gest a spektra možností ohýbania tela. Komorné choreografické „scény“ podporuje náladovotvorná zvuková kulisa (Yannick Dauby). Rezonancia a vibrácia zvuku (šum, vŕzganie, buchot, hukot)  v gradovanej intenzite profilujú svojráznu melódiu a mimoriadne príťažlivo kreujú atmosféru, do ktorej je ponorený pohyb tanečníkov. V jednotlivých pózach, krokoch a jemných výrazových rovinách nie je zašifrovaný príbeh, dokonca ani emócia. Je to abstraktné tancovanie, ktoré skúma fyzické (až anatomické) možnosti tela, ale aj jeho výrazové vyjadrenie. Hoci interpreti svoje telá ohýbajú takmer za hranice telesnej logiky (občas nevieme, kam patrí ruka a noha, kam hlava), nie je to akrobacia, ani pohybová konštrukcia pre vizuálny efekt. V tanečných/pohybových formáciách sa tanečníci prezentujú tak samozrejme, až sa po chvíli zdajú prirodzené. V trikotoch odznie čierna, zelená, šedá, telová a červená farba, hoci s veľkou pravdepodobnosťou je to len o striedmej výtvarnosti (s výnimkou výraznej červenej) než o nosnosti symbolov. Prvá časť v striedaní partnerov v istom momente začína naberať fenomén monotónneho stereotypu (rýchlo si na netradičný pohyb a výrazový register zvykneme), druhá časť profiluje nové podnety a nápady. Tanečnica aplikuje diagonálne cez javisko plazivý pohyb, ktorý jej nedovoľuje „odlepiť“ sa od podlahy, predvedie arzenál polôh tela s rôznym prepletaním končatín v pomalom tempe. Je to horizontálny pohyb na zemi a takmer nad zemou. Tanečník, ktorý ju vystrieda, kontrastne „rieši“ pohybovo vertikálu, sústredene sa nepohnúc z jedného bodu v centre javiska a rozvíjajúc pohyb smerom nahor, akoby priam k vesmíru. Dômyselne je z rôznych strán nasvietený tak, aby evokoval nahotu postavy, fragmentálne sa blysne v geste a v oblaku dymu (možno postava Krista?!), ale je to len náhodné biblické gesto.  Pohyb sa koncentruje na drobné nuansy chodidiel a dlaní, výkruty končatín a trupu. Choreografie aj interpretácie majú pokojný, takmer meditatívny charakter akéhosi nezadefinovaného rituálu. Jediný vzruch do nich vnáša vibrácia zvuku. Druhá časť (ak sa dá vôbec večer rozdeliť na časti, keďže ho reprezentuje „kolekcia“ jednotlivých, zdanlivo nesúvisiacich choreografií) je pohybovo, náladou  aj vizuálne pôsobivejšia. 

FreeSteps sú presne premyslené pohybové formácie, ktoré môžu evokovať dojem improvizačných vstupov. Sú to však precízne formulované štúdie tela podrobené skúške fyzických a fyzikálnych zmien. FreeSteps predstavili škálu krokových variácií (hoci nepôsobili až tak „free“) . Projekt ponúkol divákom estetické choreografické drobnosti dvoch pokorných harmonických bytostí, ktoré predviedli kreatívnu pohybovú a zámernú disharmóniu tela so stoickým pokojom, disciplinovaným sústredením a v absolútnom (až mystickom) tichu duše.