Sidi Larbi Cherkaoui debutoval choreografiou pre súčasný muzikál Andrewa Walea Anonymous Society v roku 1999. Odvtedy vytvoril 50 celovečerných diel a získal množstvo ocenení vrátane dvoch cien Laurencea Oliviera, tri ceny Ballet Tanz pre najlepšieho choreografa (2008, 2011, 2017) a cenu Kairos za umeleckú víziu a hľadanie dialógu medzi kultúrami. Cherkaoui založil vlastný súbor Eastman, ktorý má sídlo v de Singel International Arts Campus v Antverpách. Súbor vznikol v januári 2010 s cieľom produkovať a šíriť tvorbu umeleckého riaditeľa/choreografa Sidiho Larbiho Cherkaouiho. „Cherkauoiho tvorba zahŕňa celý rad projektov a spoluprác siahajúcich od súčasného tanca cez divadlo, balet, operu a ďalšie žánre performatívneho umenia. Jeho nehierarchické nazeranie na pohyb, reč tela a kultúru tvoria základ jeho umeleckého prístupu,“ uvádza bulletin. 

V roku 2019 vzniklo celovečerné predstavenie Nomad, ktoré Sidi Larbi Cherkaoui vytvoril spoločne so súborom Eastman. Autor vo svojej inscenácii používa živé a neživé prvky púšte. Dominantou scény je veľká projekcia, na ktorej je zobrazená vyprahnutá nekonečná púšť v premenách klimatických zmien. Slnkom rozpálená plocha, hustý dážď aj búrka, dramatické oblaky, noc aj deň. To všetko, čo sa deje v obraze na pozadí, je oživené akoby týmito živlami v tanci. Púšť ako vyjadrenie slobody, ale aj izolácie, voľnosti, no aj nekonečnej bezútešnosti. 

Choreografia je rámcovaná prológom a epilógom, na začiatku aj na konci stojí pred projekciou desať tanečníkov (osem mužov a dve ženy), v úvode oblečení, v závere obnažení. V kuželi svetla rozohrajú dvaja muži krásny duet prepletených tiel, úprimný, blízky, dramatický, poetický aj fatálny. V oboch podobách na začiatku i na konci má svoju vlastnú náladu a význam. Kostým pozostáva z voľných strihov a vrstiev látok, ktoré chránia nomádov pred slnkom. K dvom mužom sa postupne pridávajú ostatní tanečníci v lineárnych sekvenciách, pružné telá spolu aj jednotlivo, každý so svojím pohybovým vyjadrením, profesionálne kreujú náladu okamihu. Gesto je uvoľnené, prechody z figúry do figúry alebo skupinovej formácie sú plynulé, prirodzené, v kontinuálnom tempe a s tanečnou eleganciou, nasadením aj samozrejmosťou. Choreograf vytvára pôsobivé obrazy tiav (tanečníci disponujú chodúľmi na všetkých končatinách, zabalení v látkach), personifikuje tieto púštne zvieratá s mimoriadnou autenticitou a výtvarnosťou zároveň. Nomádi kráčajú púšťou, hľadajú nový domov, potýkajú sa s úskaliami počasia, resp. metaforicky s úskaliami pomerov a spoločnosti. 
 

Choreografia je reakciou na aktuálnu tému utečencov, ale nemá byť len o konkrétnej súčasnej problematike, ktorá názorovo rozdeľuje svet. Je viac o slobode a jej limitoch, o stratenosti v súčasnosti. Sprevádza ju prevažne orientálna hudba, tradičné piesne z japonských ostrovov Amami, ale aj koláž kompozícií a skladieb inšpirovaných Blízkym východom. Atmosféru znásobuje aj dômyselne vymyslené svetlo korešpondujúce so zadnou monumentálnou projekciou a náladou výpovede. Významovo snáď najatraktívnejší je obraz projekcie, keď sa nad púšťou namiesto Mesiaca objaví na oblohe planéta Zem. Mimoriadne jednoduchá a krásna idea zároveň, ktorá vzdiali skupinu nomádov od Zeme a ľudí viac ako čokoľvek iné. Akoby boli z inej planéty, „mimozemšťania“ pre obyvateľov Zeme, cudzinci v krajinách, kam nepatria, kde sú neprijateľní, nepochopení a nevítaní. Zem sa postupne vzďaľuje, až úplne zmizne na horizonte, ako niečo stratené a nedosiahnuteľné. Projekcia ešte „ponúkne“ atómový hríb ako symbol skazy ľudstva (možno až priveľmi popisný moment, ktorý by v diele nechýbal) aj náčrt dekoratívnej mreže, ktorá nomádov oddelí od ostatného sveta. 

V závere sa tanečníci vyzliekajú do telových trikotov evokujúcich nahotu a napokon sa nachádzajú v púšti a za šumu mora v pozadí sa vodou aj fyzicky umývajú. Nesú ju v dlaniach ako svätý grál, ako zdroj života, ktorý treba chrániť, postupne s pátosom sa presúvajúc v telesne pôsobiacich kreáciách po scéne. Svoje mokré telá vyváľajú v rozsypanom piesku, čím nadobudne obraz živelnosť i výtvarnosť zároveň. V závere na javisku v kuželi svetla osamejú dvaja muži v rovnakom pletenci tiel ako na začiatku, aby sa v sošnom postoji chrbtom k hľadisku zahľadeli na červený horizont zaliaty rovnako červeným svetlom. Je to vychádzajúce slnko čiže nádej nového dňa? Alebo symbolická krv preliata na Zemi? Je to pozitívny alebo desivý moment? V tejto neurčitej atmosfére ponechajú diváka na zámerných pochybách. 
 

Nomad je o bytostiach, ktoré sa prispôsobia každej, aj tej najabsurdnejšej a najponižujúcejšej situácii, o blízkosti a bezpečí, ktoré hľadajú ľudia aj zvieratá, o potrebe spirituality, o tom, ako jednotlivec neprežije, o stratenosti menšín v „púšti“ sveta, o ich izolácii a o symbolickom smäde po živote.

Nomad je choreografia s priamym a nekompromisne súčasným odkazom o stave Zeme a ľudí na nej. O stave spoločnosti a morbidite jej rozhodnutí. Nomad je vizuálnym aj významovým zážitkom a zároveň v rámci tohtoročného festivalu Bratislava v pohybedoposiaľ najtanečnejšou choreografiou. Svojou kontroverznou výpoveďou v diapazóne rozdielnych názorov krajín aj jednotlivcov na aktuálnu situáciu vo svete divákom „nevytrie zrak“, ale minimálne má byť mementom o tom, ako sa každý z nás môže v spoločnosti stratiť. Stratiť v nemilosrdnej „púšti“ nepochopenia a ľudskej arogancie.

NOMAD
Choreografia a réžia: Sidi Larbi Cherkaoui
Hudobná kompozícia: Sidi Larbi Cherkaoui, Felix Buxton, Kaspy N’dia
Dodatočná hudba: Yarkin featuring The Sufi Vocal Masters, Al Adhan, Al Qantarah, Fadia Tomb El-Hage, Oli Savill (perkusie), tradičné piesne z japonských ostrovov Amami
Živá hudba: Kaspy N’dia
Zvuk: Felix Buxton
Kostýmy: Jan-Jan Van Essche
Scéna: Willy Cessa, Adam Carrée
Svetlá: Willy Cessa, Sam Mary
Video: Paul Van Caudenberg
Tancujú: Mabrouk Gouicem, Nemo Oeghoede, Wang Qing, Stephanie Amurao, Nick Coutsier, Verdiano Cassone, Pol Van den Broek, Mohamed Toukabri, Kazutomi ‘Tsuki’ Kozuki, Shawn Fitzgerald Ahern, Oscar Ramos