Téma živlu a živelnosti je v Niveau stable prítomná skôr v pozadí, omnoho viac tvorcovia pracujú s variáciami osudu partnerského vzťahu. Kým vo Watch now bola témou strata súkromia prostredníctvom nových technológií, tu ide návrat k osobnému, potlačenému pohľadu na realitu prostredníctvom osobného vzťahu nedeformovaného technológiami.

 Na úvod sa ukážu štyri nasvietené kruhové plochy pripomínajúce listy lekna, za ktorými vystupujú siluety štyroch postáv ako odraz na hladine. Ako úvodné defilé sa spoza kruhových plôch postupne objavujú jednotliví protagonisti. Tieto plochy sa presunú na horizont, kde prekrývajú svetlá a vytvárajú tak ilúziu odrazu vodnej hladiny. Dostávame sa akoby pod hladinu vzťahov. Ide o vzťah, ktorý má svoju históriu, prešiel mnohými úskaliami hlbín či plytčín. Kvarteto generačne rôznych tanečníkov s rôznorodými tanečnými skúsenosťami od klasického tanca po performanciu pôsobí ucelene. Pohybové variácie na seba nadväzujú: to staršie klasickejšie sa dopĺňa tým mladším živočíšnejším a vytvárajú ucelenejší pohľad na vzťah. Cítiť aj spojitosť s názvom, ktorým sa evokuje rozhlasové oznámenia o situácii na toku Dunaja.

Tanečníci mladšej generácie Barbora Janáková a Lukáš Bobalík okrem svojich performatívnych schopností, ktoré využili už v niekoľkých svojich performanciách, nachádzajú v Holinovej choreografii tanečné impulzy, ktoré v kombinácii s ich performanstvom prerastajú do energie vnášajúcej živelnosť do viac tanečných kreácií Daniela Račeka a Renaty Ptačin. Skúsenejší pár zase, naopak, zaujme technikou a vypracovanosťou pohybov. Tanec prechádza do presného významu. Starší pár prijíma mladšieho tanečníka medzi seba, aby ho chvíľami niesol ako dieťa. Každý zo štyroch tanečníkov využíva rôzne prostriedky na prejavenie emócií, aj tých skrytých. Vzniká otázka, či ide o dve štádiá toho istého vzťahu alebo o niekoľko vzťahov: partnerského či aj rodičovského. To všetko sa sústreďuje na jednom mieste pod hladinou, zostáva tam ukryté a dostáva sa nad hladinu v abstraktnejších polohách, ktoré sa dajú odlišne interpretovať. Tanečníci vychádzajú z kruhu za zvukov bubna, každý z nich sa pohybovo predstaví, nesie v sebe tému vzťahu, ktorý postupne bude rozvíjať. Pracujú s predklonmi, záklonmi, otočkami, ktoré evokujú určitý stupeň neistoty, relativizácie, hľadanie stability vo vzťahu. Nechávajú sa uniesť gestom, aby jeho účinok neskôr použili v interakcii s partnerom. V momente, keď Lukáš Bobalík zostane sedieť na kolenách Daniela Račeka, Barbora Janáková odchádza, on len niečo deklamuje, je to vtipné a trpké zároveň, ohraničujúce vzťah a Lukáš Bobalík potom narába s Danielom Račekom ako mentor, akoby ho oživoval, hovorí: dýchaj, otáča ho okolo jeho osi.
 

Hra víru, vťahovanie do spleti vzťahov, ktorými sa nechávame unášať, strhávať, ktoré v nás zanechávajú rôzne skúsenosti: cítime sa uviaznutí na plytčine, aby sme sa inokedy nechali strhnúť prúdom. Choreografka Lucia Holinová necháva tanečníkov prejsť rôznymi štádiami vzťahu, aby ich napokon voviedla do stabilizovaného stavu. V závere prichádza ženská postava, len nohy, zvyšok tela zakrytý kruhmi, živý objekt, z ktorého sa stane veľký nadrozmerný kruh s bielou výplňou a ktorý tanečníci rozprestrú na podlahu. Objavenie zabudnutého vzťahu, myšlienky sa vracajú do normálu, zmierené s minulosťou a zamerané na prítomný okamih. Tanečníci sa zmietajú pod kruhom. Objekt sa hýbe ako hladina  poddávajúca sa tlaku vody, po ktorej však možno chodiť.
 

Výrazná je hudobná zložka Vlada Holinu. Od tamtamových zvukov cez xylofón až po široké gitarové plochy zvýrazňuje stav vzťahov, ktorých riečisko sa z tenkého prúdu rozšíri na rozsiahle riečisko s rôznorodou škálou zvukov a hudobných odtieňov akoby samostatne plávajúcich a v určitých kľúčových momentoch sa dotýkajú diania na javisku. Kostýmy Veroniky Keresztesovej vytvárajú z tanečníkov biele figuríny, na ktorých sa síce neodráža cesta, ktorú majú v rámci performancie prejsť, ale upriamujú na, skutočnosť, že to podstatné sa deje pod povrchom, kam nemusí každý vidieť.

  Performancia Niveau stable je po čase v slovenskom kontexte súčasného tanca dielo, kde tanec zohráva kľúčovú úlohu. Ponúka viaceré široké tanečné plochy a zároveň aj skupinové choreografie, ktoré pre priestorové obmedzenia nebývajú v ostatných rokoch veľmi časté.
 

Niveau stable

Réžia a choreografia: Lucia Holinová

Námet: Zuzana Očenášová Vasičáková

Hudba, scéna: Vlado Holina

Svetelný dizajn:   Polák Polák

Kostýmy: Veronika Keresztesová

Produkcia: RESERVA, o. z.

Premiéra: 7. apríl 2019, A4 – priestor súčasnej kultúry

Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Predstavenie môžete najbližšie vidieť 22.10.2019  o 19,00 v Divadle lab v Bratislave.