Eva Gajdošová

Veľkolepým sviatkom tanca možno nazvať každoročné podujatie izraelského súčasného  tanca v Tel Avive -  International Dance Exposure. Jeho 24. ročník hostil stovky tanečníkov, choreografov, umeleckých manažérov a novinárov z celého sveta s cieľom prezentovať tanečné produkcie vytvorené v Izraeli za posledný rok.

 
Každoročná prehliadka izraelského súčasného tanca nie je len skvelou šancou pre verejnosť vidieť množstvo najoceňovanejších produkcií, tanečných interpretov a súborov v krajine.Je tiež príležitosťou pre riaditeľov festivalov, riaditeľov tanečných centier, choreografov, profesionálov oblasti PR a marketingu zo 45 krajín objaviť izraelské talenty a pozvať ich na  hosťovania a festivaly. Medzi takmer dvesto zahraničnými hosťami boli riaditelia najprestížnejších medzinárodných tanečných festivalov, akými sú:  Montpellier, Lyon Dance Festival, Toronto Autumn Festival, Vancouver Dance Center, Opera v Aténach, Seattle Dance Center, Singapore Dance Festival, Navarada band v Bombaji, ImPulsTanz Viedeň a mnohí ďalší. Medzinárodný festival súčasného tanca Bratislava v pohybe na podujatí zastupovala riaditeľka festivalu Miroslava Kovářová.  

Šesťdňový festival predstavil od 5. do 10. decembra 2018 diela takmer štyridsiatich choreografov pre vyše než tristo hostí zo zahraničia. Okrem množstva mladých tvorcov sa na ňom predstavili hviezdne osobnosti a skupiny izraelského tanca, akými sú: Noa Wertheim a Adi Sha'al a Vertigo Dance Company, Rina Schenfeld,  Sharon Eyal a Gai Behar, Batsheva Dance Company a ďalšie veľké medzinárodné spoločnosti. 

Priestor pre tanec 

Predstavenia sa konali na niekoľkých scénach, väčšinou v Suzan Dellal Center. Centrum tanca a divadla Suzanne Dellal je popredným izraelským sídlom izraelského a medzinárodného tanca. Poslaním centra, založeného v roku 1989, je rozvíjať, podporovať a propagovať umenie súčasného tanca v Izraeli. Centrum napĺňa toto poslanie ponukou rôznych vystúpení, podujatí, festivalov, programov a workshopov zo sveta súčasného tanca a scénického umenia. Sídlo tanca poskytuje nielen niekoľko priestranných tanečných sál, ale najmä technicky vybavených javísk, technické zázemie, šatne, štúdia, kaviarne a veľkú záhradu, plnú pomarančovníkov ako priestor pre stretávanie a rozhovory.

Minulosť a súčasnosť

Novinkou tohto ročníka boli dva diskusné panely, prezentujúce históriu a vývoj tanca v Izraeli a tendencie v súčasnej izraelskej spoločnosti, ktoré zasahujú aj do tanečného umenia. Panely boli príležitosťou  získať čo najviac vedomostí z histórie a súčasnosti izraelského tanca, ako aj priestorom na vzájomnú interakciu.

Autorkou prednášky o dlhej ceste izraelského tanca bola tanečnica, redaktorka, kritička a historička tanca Ruth Eshel, ktorá predstavila významné súbory a izraelských choreografoch od 30. rokov minulého storočia s ukážkami historických filmových záberov. Dokumentovali proces, v ktorom expresionistický európsky tanec pomohol nájsť izraelskému tancu vlastnú tvár,  napriek silnej vlne a vplyvu amerických choreografov. 

Iris Lana, riaditeľka tanečnej kolekcie Národnej knižnice izraelskej vizuálnej kultúry  prezentovala náročnosť hľadania, získavania a zachovávania filmových záznamov, dokumentov, fotografií, ktoré existujú v súkromných zbierkach a odhaľujú históriu izraelského tanca. K vzácnym nálezom patril  film prvých rokoch Kibutzu (Rivka Sturman a Lea Bergstein). Choreografka a pedagogička Anat Danieli načrtla svoj pohľad na postavenie, zastúpenie žien aj na meniace sa názory na účasť žien v izraelskom tanci. V ďalších príspevkoch prezentovali tanečné dianie v Izraeli na pozadí  politických, sociálnych  a umeleckých zmien  za posledných 70 rokov, meniace sa mapy a s tým súvisiace zmeny pojmov, špecifiká, ktoré prináša život na izraelsko-palestínskom pomedzí, dôležitosť pracovať na budovaní vzťahov v Izraeli bez ohľadu na politiku. 

Festivalové vrcholy

K najsilnejším dojmom z festivalu patria zážitky z predstavení. Na 24. ročníku uviedli viac než tridsať produkcií ako výber toho najlepšieho, čo vzniklo za rok 2018 na scéne izraelského tanca, vrátane tvorby renomovaných izraelských skupín, akými boli: Vertigo, Kibbutz Dance Company, Inbal Pinto, Fresco Band, Revolutionary Orchestra, Avshalom Pollak Dance Company, Kamea Dance Company, Israeli Ballet, SOL Dance Company a nezávislých umelcov ako Orly Portal,Adi Boutros, Yasmin Goder, Noa Dar, Hillel Kogan a Shira Eviat a ďalší.

K najsilnejším večerom patrilo vystúpenie jednej z najúspešnejších izraelských skupín so svetovým renomé - Kibbutz Dance Company. Ich strhujúce dielo Horse on the Sky(choreografia Rami Beer) prezentovalo silnú výpoveď prostredníctvom  inovatívnej pohybovej reči. Dve kontrastné  roviny produkcie spájali poetickú snovosť a extatický pocit blížiacej sa apokalypsy.V dokonaloštruktúrovanej choreografii excelovalo šestnásť tanečníkov, v presnom synchronizovanom a koncentrovanom súzvuku, hypnotizujúc publikum. Pocit éterickosti im dodával svetelný dizajn, javisko zaliate svetlom, ktoré sofistikovane odhaľuje sporo odeté telá tanečníkov v bledých jemných farbách, v kontraste s temným pozadím zadného horizontu. Hudba k predstaveniu bola kolážou hudby Bjork,  Elvisa Presleyho, v kombinácii s divadelnou, filmovou i populárnou hudbou. Pohybovo, výtvarne a choreograficky magické dielo dávalo priestor divákom na ich vlastnú interpretáciu jeho „odrazov sveta“.

 
Festival uviedol jedno z najnovších diel kultovej izraelskej skupiny Avshalom Pollak Dance Company, ktorá práve v tomto roku otvorila ďalšiu etapu - po odchode jedného zo zakladateľov Inbala Pintoa. Spolu s Avshalomom Pollakom založili  v roku 1993 skupinu, ktorá sa stala v priebehu rokov míľnikom vo vývoji izraelského tanca. Ich spojenie bolo výnimočnou kombináciou kreativity, na základoch ktorej vybudovali jedinečný  svet tanečného divadla. Svojou tvorbou  posunuli hranice žánru v rámci izraelského aj medzinárodného kontextu, získali medzinárodné uznanie a ocenenia, ponuky na spoluprácu. Účinkovali na popredných svetových festivaloch a pódiách. V roku 2018 Inbal Pinto opustil spoločnosť, aby sa vydal na novú cestu, a názov sa zmenil z Inbal Pinto a Avshalom Pollak Dance Company,  ktorá pokračuje v umeleckej vízii.

IchFugue (Fúga) je reflexívne dielo o oživenej minulosti, stratených svetoch, tieňoch a postavách, ktoré sa formujú, spomienky sa ozývajú ako vzdialený vnútorný hlas. Na prázdnom javisku dominoval klavír,  žena  v červených šatách, sediaca chrbtom k publiku hrala na klavíri. Ženy, muži, príbehy, minulosť, nostalgia aj zmyselnosť- obrazy ľudí, hľadanie súvislostí medzi minulosťou a prítomnosťou, identity. Dielo  v choreografii Inbala Pintoa skúmala rôzne obdobia a ich zadefinovanie v čase a priestore, vytváranie spektra farieb, vnemov a zvukov. Išlo o spoluprácu medzi choreografom a izraelskou hudobníčkou Mayou Belsitzman, ktorá sa zaoberá rekonštrukciou minulých životov, udalostí, zaniknutých svetov a stratených duší.Prázdno, ktoré po nich zostáva, je vyplnené úlomkami myšlienok a kruhmi rezonancie, ktoré sa na obmedzený čas znovu rozhoria, zážitky, ktoré sa zabudli, ale nevymazali.

SOL Dance Company vznikla v starobylom meste Be'er Sheva v roku 2016. Odvtedy vytvára diela, ktoré oslovujú svoje  publikum vďaka ich intímnym a ľudským posolstvám.  Skupina sídli v House Of Dance' Beersheba, kde tanečníci a ich umelecký riaditeľ Eyal Dadon skúmajú a rozvíjajú svoj  tanečný jazyk a rôzne prístupy k pohybu, spoločnosti, hudbe a životu.

Predstavenie Izraelského baletu Nová Carmenv choreografii Sharon Eyal bolo jedným z príkladov prelínania baletu a súčasného tanca. Sharon Eyal pôsobila v svetoznámom izraelskom súbore Batsheva Dance Company, najskôr ako perforomerka, neskôr ako choreografka. Jej osobitý štýl oceňujú v celom tanečnom svete, jej choreografie sa stali súčasťou európskych a svetových tanečných scén.Od tanečníkov vyžaduje prepracovaný a plastický pohybový slovník.  Atmosféra dymu, neúprosné tempo, čierne kostýmy sa objavuje v súčasnom tanci často, Sharon Eyal ich však v produkcii Nová Carmen  využila skutočne majstrovsky.  Vo svojich choreografiách sa zvyčajne vyhýba rozprávaniu, tentoraz využila známy príbeh o Carmen.  Sharon Eyal s jej dvorným spolutvorcom a zvukárom Gaiom Beharom priniesli  nový portrét Carmen, tentoraz v podaní muža a úžasného tanečníka Omriho Mishaela. Inšpirovaná silnými emóciami súvisiacimi s láskou a komplikovanosťou vzťahov, spojila v choreografii balet a elektro do strhujúceho súčasného tanca. Súbor sa stal elektrizujúcim rojom energie v mimoriadne náročnej choreografii.

Účasť na tomto prestížnom podujatí bola možná vďaka podpore z verejných zdrojov Fondu na podporu umenia.