Synergia oboch tanečníkov – Silvie Svitekovej a Lukáša Bobalíka – pri pohybe v performancii Endless Shift v choreografii Marty Polákovej bola zjavná. Vedľa seba stáť, reagovať na seba takmer bez dotykov, prenasledovať svojou prítomnosťou jeden druhého. Vytvorili medzi sebou plynulú sieť pohybov, ktorú dokázali viesť a nadväzovať ňou na partnera. Na tvárach mali masky evokujúce abstraktnosť a odťažitosť, ale pritom sústredene prenikali do vzájomného vzťahu: súboj protikladov, dvoch odlišných bytostí, ale predsa podobných svojou odťažitosťou a vďaka maskám nemenným výrazom tváre. Bytosti, ktoré sa prenasledujú, pred spojením znova rozdelia a znova sa navzájom sledujú, aby sa mohli navzájom opúšťať a prenasledovať. Maska inšpiruje, odhaľuje, ale aj skrýva, kým vlastne sme. Túto základnú tézu dvojica dokázala rozvinúť do časovo subtílnej, ale na pohybové zvraty bohatej performancie. Cítiť, že choreografka a pedagogička vie, s kým a prečo pracuje. Napĺňa formu, v ktorej dôveruje tanečníkom a svojim schopnostiam.

Už v úvode choreografie obaja tanečníci v tmavom oblečení v šere takmer nerozoznateľní sa pohybujú na osi príťažlivo-odstredivej sily. Dokážu byť k sebe blízko, aby sa vzápätí od seba odpútali. Jeden druhého nesie na chrbte, zdvíha, aby ho mohol od seba odvrhnúť. Tanečníci sa vzájomne posúvajú z jednej strany na druhú, striedajú sa vo výbojných a obranných postojoch. Zameniteľnosť oboch tanečníkov fascinuje, ich fyziognomické rozdiely zanikajú v spleti pohybov a do popredia sa dostáva telesnosť oboch tiel, ktoré vytvára a jedno a zároveň sa rozdeľuje. Divák môže mať pocit, že mužsko-ženské archetypy zanikajú a pretvárajú sa. Takmer vôbec nepracujú samy so sebou a ak áno, tak v súvislosti s tým druhým. Omnoho viac priestoru dostáva pohybová závislosť jedného tanečníka od druhého a obaja vytvárajú symbiózu, ktorá speje k bodu, ktorý je rovnaký ako na začiatku . To, čo predchádza začiatku, je koniec a tento jav je prítomný po celý čas trvania performancie. Hudba odkazovala na túto podobnosť a zároveň výbojnosť, znela monotónne, ale v tej rovnakosti vytvárala istú drámu. 

Tanečníci Silvia Sviteková a Lukáš Bobalík v performancii Endless Shift predviedli sústredený duet s pevnou dramaturgickou štruktúrou, ktorá je na slovenské pomery ojedinelá.

Koncept a choreografia: Marta Poláková

Hudba: Martin Polák, Tibor Feledi

Kostýmy: Simona Vachálková

Masky: Marek Štuller

Svetelný dizajn: Robert Polák

Tanec a choreografia: Silvia Sviteková, Lukáš Bobalík

Premiéra: 18.12.2019