Triptych od choreografa Georgea Balanchinea s názvom Drahokamy, je súčasťou repertoáru divadiel po celom svete už od svojej premiéry v roku 1967. Tento bezdejový balet sa skladá z troch častí: otvárajú ho Smaragdy, nasledujú Rubíny a monumentálnym záverom sú Diamanty. Jednotlivé časti sú veľmi rozdielne v mnohých oblastiach od hudby cez choreografický a prvkový materiál až po scénografiu a kostým. V každom z troch divertissementov dal choreograf šancu vyniknúť inej škole techniky klasického tanca: francúzskej, americkej a ruskej. Rozmanité pole pôsobnosti choreografa Georgea Balanchinea bolo podmienené jeho túžbou spoznať, skúmať a šíriť baletnú tvorbu po celom svete. Od Ruska cez Francúzsko až po Ameriku, také veľké je tanečné spektrum, ktorému vo svojom balete Drahokamy vzdáva hold. Každá zo spomenutých škôl klasického tanca je rozdielna, keďže je ovplyvnená tvorbou a pedagogickou líniou nespočetného množstva tanečníkov a choreografov. Jednou z vecí, ktoré majú tieto tri mekky svetového baletu spoločné, je tvorba Georgea Balanchinea. V Rusku vyrástol a tam položili základ jeho tanečnému vzdelaniu, vo Francúzsku pôsobil ako choreograf a Amerika sa stala jeho domácou pôdou pre položenie pevných základov novej, americkej školy klasického tanca.

Smaragdy, Rubíny a Diamanty, každý z divákov si bezpochyby obľúbi jeden celok. Či bude preferovaný pre svoju dynamiku alebo emóciu, ktorú divák vycíti, a ktorá je taká rozdielna v každej jednej z troch častí, je priam jednoznačné, že si tento balet zamiluje. Aj napriek diverzite baletu je počas celého predstavenia cítiť Balanchineovu techniku klasického tanca, ako jasne viditeľný podpis autora svojho diela. Princípy ako opozícia v tele, kríženie dolných a horných končatín v pozíciách, spôsob prenosu a odklonu ťažiska a špecifická práca hlavy primárne pri rotácii v divákovi zanechávajú dojem úplne inak koncipovanej techniky klasického tanca ako tej ruskej. Ide o dynamickejšie a plynulejšie tancovanie.
 

Elegantné Smaragdy

Predstavenie sa začína Smaragdmi. Choreograf George Balanchine vzdal prvou časťou hold francúzskej škole klasického tanca. Hudobná predloha je od menej známeho francúzskeho skladateľa Gabriela Faurého, ktorá divákovi prostredníctvom orchestra sprostredkúva práve francúzsku noblesu a štýl. Kostýmová výprava prvej časti zaujme zo všetkých častí najviac. Nádherný odtieň zeleného saténu v kontraste s bledo zelenou tylovou trojštvrťovou balerínou dopĺňalo adekvátne množstvo ligotajúcich sa prvkov tak na kostýme, ako aj v korunkách na hlavách tanečníc. Kostým v kontraste s jednoduchšou scénou dokonale vynikol a vystihol zámer ukázať francúzsky elegantný vkus.
Výrazným prvkom a ideovou stopou choreografie je použitie špecifickej práce horných končatín, primárne ženskými tanečnicami. V tejto časti baletu je k dispozícii sedem sólistov, traja muži a štyri ženy. Choreografia je veľmi jemná s dôrazom na detaily pohybov jednotlivých častí tela a ich harmonickom spojení. Na scéne sa postupne predstavujú sólisti v rôznych variáciách. Najznámejšou a najkrajšou je variácia takzvanej krajčírky, pre ktorú je špecifická práca horných končatín. Tá bola interpretovaná s jemnosťou a dôrazom na plynulosť. Vyvrcholením prvej časti baletného triptychu bol záverečný pas de sept sólistov. Absolútne usporiadaný, nikde nezastavujúci a nekončiaci pohyb bol vložený do rôznych formácií, kde boli všetci sólisti akoby chytení v sieti vo vzájomnom kontakte. Šikovnému oku diváka neunikol neustály vzájomný dotyk sólistov, ktorý evokoval silu francúzskeho baletu a jeho hlbokú históriu a význam. 
 

Dynamické Rubíny

Druhou časťou sú Rubíny. Dynamika celej pasáže je choreografom poňatá ako jeho odkaz na americkú školu, neutíchajúce napätie a prezentáciu brilantnej techniky klasického tanca. V hudobnej predlohe Igora Stravinského sa celý obraz nesie v jednej nálade a diváka doslova nenechá vydýchnuť si. Pri pohľade na kostýmy si prídu na svoje najmä diváci s vkusom nakloneným netradičnému baletnému kostýmu. Karmínovočervené úzke šaty, s krátkou a husto zdobenou strapcovou sukňou dodávajú ten správny lesk energickému náboju choreografie. Detail scénografie javiska je najlichotivejší zo všetkých troch častí. Čierny horizont nechal vyniknúť krásne zdobené kostýmy tanečníc a tanečníkov. 
Ostrosť, sila, vášeň a kontrast sú charakteristickými znakmi, akými je umocnený celý segment baletu. V Rubínoch prichádza k absolútnemu vtiahnutiu diváka do diania na javisku. Energia je premietnutá do neutíchajúcich a gradujúcich scén, do použitého dynamického choreografického a hudobného materiálu. Sólisti a zbor baletu viedenskej Štátnej opery sa v Rubínoch snažili ukázať v najlepšom svetle a správne vystihnúť každý moment choreografie a náročnej hudby. Za zmienku stojí výkon sólistky Nikishe Fogo. Jej brilantný skok a vynikajúca technika znamenite vynikli v temperamentných pasážach choreografie, čím s vernosťou napodobila pôvodný zámer choreografa vystihnúť ambiciózneho ducha Ameriky. 

Vznešené Diamanty

Veľkolepá oslava ruskej školy klasického tanca na hudbu  Piotra Iľjiča Čajkovského je poctou monumentálnosti ruského baletu. Choreografia obsahuje prvky polonézy a mazurky, ako aj prvkový materiál charakteristický pre ruskú školu, podobne ako v dielach Mariusa Petipu, ktorého tvorbu si chcel choreograf uctiť. Diamanty síce vychádzajú z choreografickej práce a prvkového materiálu cárskeho baletu, ale George Balanchine im dodal svojráznu signatúru. Z celého fragmentu cítiť monumentalitu a hlbokú úctu k ruskej baletnej tvorbe a jej dlhej histórii. 
Choreografia celej scény postupnou gradáciou dospeje až k záverečnej polonéze – dych vyrážajúcej scény, presne ako všetky veľké finále Petipových baletov. V choreografii sa predstavili sólisti aj mnohočlenný zbor. Vyzdvihnúť treba výkon troch sólových tanečníc. Špeciálny bol ich prítomný a veľmi prirodzený prejav smerom k publiku. Veľkoleposť tretej časti baletu zdôrazňuje aj zapojenie zatiaľ najväčšieho počtu tanečníkov na javisku v spomínanej polonéze, ktorá z celého dejstva diváka zaujme pravdepodobne najviac. Presná a brilantná technika sólistov i zboru pridala tancu originálnu manieru a atmosféru. Kostýmy, ktoré sú tvorené jemnou čistobielou husto zdobenou tutu balerínou podľa štýlu klasických ruských baletov, boli príjemným prekvapením a svojou jednoduchosťou a nenápadnou eleganciou urobili z tanečníc skutočné diamanty. 

Smaragdy s charakteristickými épaulements, jemným a plynulým spájaním vertikály a horizontály v choreografickej kresbe, Rubíny špecifické svojimi paralelnými pozíciami, flexovanými rukami v neutíchajúcej dynamickej linke choreografie a veľkolepé Diamanty ako pocta Mariusovi Petipovi. Aj takto zjednodušene by sa dali opísať Drahokamy Georgea Balanchinea. 

 


Choreografia: George Balanchine

Hudba: Gabriele Fauré (Smaragdy), Igor Stravinskij (Rubíny), Pjotr Iľjič Čajkovskij (Diamanty)

Dirigent: Paul Connelly

Kostýmy: Barbara Karinska

Scéna: Peter Harvey

Svetlo: Mark Stanley

Naštudovanie: Ben Huys (Smaragdy), Nanette Glushak (Rubíny), Judith Fugate (Diamanty)

Emeralds (Smaragdy):

1. Pas de deux:       Natascha Mair, Robert Gabdullin

2. Pas de deux:       Madison Young, Roman Lazík

Pas de trois:             Ioanna Avraam, Alice Firenze, Dumitru Taran

Marie Breuilles, Natalya Butchko, Andrea Némethová, Joana Reinprecht, Alaia Rogers-Maman, Anna Shepelyeva, Flavia Soares, Oksana Timoshenko, Liudmila Trayan, Beata Wiedner

Rubies (Rubíny):

Pas de deux:            Nikisha Fogo, Davide Dato

Sólistka:  Ketevan Papava

Natalya Butchko, Eszter Ledán, Anita Manolova, Fiona McGee, Isabella Lucia Severi, Rikako Shibamoto, Oksana Timoshenko, Céline Janou Weder, Nicola Barbarossa, Trevor Hayden, Arne Vandervelde, Géraud Wielick

Diamonds (Diamanty):

Pas de deux:            Olga Esina, Jakob Feyferlik

4 demisólové páry:   Elena Bottaro, Adele Fiocchi, Rikako Shibamoto, Madison Young

                                 Leonardo Basílio, Tristan Ridel, James Stephens, Navrin Turnbull

Marie Breuilles, Laura Cislaghy, Vanessza Csonka, Gala Jovanovic, Oxana Kiyanenko, Erika Kováčová, Zsófia Laczkó, Suzan Opperman, Xi Qu, Alaia Rogers-Maman, Iulia Tcaciuc, Chiara Uderzo, Giovanni Cusin, Marat Davletshin, Marcin Dempc, Marian Furnica, Andrés Garcia Torres, Darius Gramada, Trevor Hayden, Igor Milos, Hanno Opperman, Gaetano Signorelli, Andrey Teterin, Zsolt Török