A bolo ticho, ktoré malo čo povedať

Marek Godovič

V sezóne 2017/2018 sa  v rámci súčasného slovenského tanca čoraz častejšie a razantnejšie objavujú  choreografie mladých tanečníc a tanečníkov.  Za všetky spomeniem Pocitové rozUmenie, .DOTYK  alebo pODPORa,  v ktorých sa objavilo viacero nádejných tanečníkov, ktorí spolupracovali s choreografmi a s režisérom (Yurim Korecom, Martou Polákovou, Petrom Šavelom či Tomášom Procházkom).  K jedným z priestorov, ktoré začali uvádzať nové diela súčasného tanca, patrí aj Nová Cvernovka. Práve tam za poslednú sezónu vzniklo niekoľko pozoruhodných tanečných projektov.

Čo by ste robili v úplnom tichu? Čo znamená existovať v tichu?  Dá sa v ňom vôbec  vydržať? Tanečníci Lukáš Bobalík a Andrej Štepita v performancii trpia trvalým nepokojom, prechádzajú sa za sebou, aby sa niekoľkokrát vrátili o krok a zase napredovali.

Tvorcovia ticho charakterizujú nielen ako absenciu zvukových vnemov, napokon v performancii sú práve hudba a zvuky dôležitým elementom, ktorý dynamizuje, vytvára atmosféru, ale aj udáva povahu jednotlivým pohybovým prvkom, ktoré vychádzajú zo striedania  použitia minimalistických prostriedkov, ako sú chôdza, rôzne prestoje, skúmania, ktoré sa striedajú s rýchlymi výpadmi a zmenami rytmu či smeru pohybu. Pre tvorcov  fenomén ticha znamená, že význam prestal hovoriť, stlmil sa a stíchol. Významy už stratili svoju podstatu. Na veľa vecí v súčasnosti sa dá reagovať veľmi ťažko, niekedy sa samotní protagonisti zriekajú svojich postojov, aby sa  vmestili do hraníc daných okolnosťami, v ktorých sa nachádzajú. Absenciu vypovedaných názorov  nahradzuje fyzický kontakt, ktorý  z postupnej  drobnej konfrontácie  prejde do splynutia, pochopenia až do záverečnej harmónie.  Časovo kratšia performancia obsahuje dôležité pnutia, ktoré môže človek  k symbióze alebo práve ku konfrontácii s druhým potrebovať.

Another song in silence je výkrikom, prejde rýchlo ako dych, je to pieseň na jeden dych, v ktorej sa performeri zmierujú so svojimi protestmi, ktoré nosia v sebe, aby sa na konci upokojili a v závere  ležiac na zemi s pohľadom dohora dosiahli žiadanú harmóniu a upokojenie.  V pohybovom prejave oboch protagonistov cítiť vlastný jazyk, schopnosť samostatne sa pohybovo vyjadrovať, pritom neupadať do klišé. Prakticky i vzhľadom na časovú subtílnosť predstavenia nedali tomuto pocitu šancu. Prudké pohyby postupujú plynule do  partnerskej súhry. Duo pôsobí časovo subtílne, dokonca by sa dalo naň pozerať aj dlhšie, ale na druhej strane cítiť v koncepte zásah dramaturgičky Maje Hriešik, ktorá  performanciu ešte viac zhutnila.  Obaja tanečníci  Andrej Štepita a Lukáš Bobalík predviedli choreografiu, v ktorej okrem sústredeného výkonu dávajú dobrý prísľub i tvorivé východiská do ďalších projektov.  Hudba Tomáša Baláka minimalisticky pretína ticho, stupňuje. Obaja performeri stoja na začiatku chrbtom k divákovi. Pohybujú sa v úsečke  spredu dozadu. Dvojica najprv , takmer neoddeliteľná, sa postupne posúva do konfrontácie. Ticho je takmer pietne, postupne sa začína pretvárať na rad jemnejších  a silnejších konfrontácií medzi dvomi tanečníkmi.                                                                                                                                                     Performancia Another song in silence vznikla pod hlavičkou mimoOs, kde tvoria so svojimi generačne spriaznenými tanečníkmi a tanečnicami.  Dôležitým prvkom bol komorný priestor v Novej Cvernovke, v ktorom sa ešte viac zvýraznili kontrasty intimity, začínajú v pološere a prechádzajú do chladného  otvoreného priestoru,  ktorý vyzýva na konfrontáciu.  

 

Choreografia a performancia: Lukáš Bobalík, Andrej Štepita

Dramaturgia: Maja Hriešik

Hudba: Tomáš Balák

Produkcia: o. z. mimoOs

Premiéra: 9. a 10. júna 2018, Nová Cvernovka, Bratislava