Street styles

Všade na svete neustále vznikajú nové pouličné tance. Často sú buď následkom nových hudobných trendov, alebo sú inšpirované pohybmi hudobných interpretov vo videoklipoch, a niekedy sú reakciou na aktuálnu situáciu v danom regióne. Mnohé z nich rýchlo vzniknú a rýchlo zaniknú, respektíve prežijú len v lokálnych komunitách vo veľmi malom rozsahu. Niektoré sa však dostanú až k nám a získajú veľkú popularitu, vďaka ktorej dostanú niečo ako značku „oficiálny tanečný štýl“.

V našich končinách najviac čerpáme spoza veľkej mláky. Najznámejší pouličný štýl, ktorý sa u nás usídlil, je hip hop. Svoje miesto si tu však našli aj locking, popping, braking (nesprávne nazývaný breakdance) či house dance, ktoré sa považujú za základné štýly pouličného tanca – tieto štýly sme vám predstavili v predošlých číslach časopisu TANEC.

V USA sú špecialisti na vytváranie nových pohybov! Okrem toho, že vymýšľanie tancov spojených s konkrétnou skladbou je pre mnohých interpretov marketingový ťah, v Amerike nájdeme spleť rôznych kultúr, ktorých mixovaním sa rodia stále nové rytmy a pohyby. Mnohé z nich sa u nás neuchytia a dokonca o mnohých ani nevieme. No existujú aj také, ktoré sa v zámorí tešia veľkej popularite a pravdepodobne sa v blízkych rokoch rozšíria aj u nás.

lite feet

Známy aj pod názvom get lite. Ide o pouličný štýl, ktorý vznikol v kolíske hiphopového tanca – v newyorskom Harleme a Bronxe. Je to pomerne mladý tanec, začal sa formovať niekedy v počiatkoch tohto storočia. Vizuálne stvárnenie je veľmi blízke klasickému hip hopu. Lite feet je však „uskákanejší“ a väčšmi si zakladá na trikoch a šou než na tanečnej hĺbke. V lite feete sa často používajú krátke tance ako harlem shake, chicken noodle soup, aunt jackie a podobne. Tieto tance sú niečo ako makarena (na konkrétnu pesničku sa vytvorí krátky tanec), ale s hiphopovou príchuťou. Pre lite feet sú veľmi charakteristické triky so šiltovkou alebo s vyzutou teniskou. Mnohí ľudia sa s týmto tancom mohli stretnúť v newyorskom metre, kde ho tanečníci často predvádzajú ako krátku šou vo vagónoch počas jazdy a následne zbierajú za predstavenie drobné.

Pojem lite feet sa používa aj na označenie hudby, na ktorú sa tento štýl tancuje. Na začiatku hudbu tvorilo len tlieskanie v energickom tempe s rôznymi pokrikmi doplnenými dupaním. Následne sa tohto rytmu chytili hudobní producenti a začali vytvárať skladby s charakteristickými bicími, ktoré nahradili rytmus tlieskania a boli doplnené rôznymi pokrikmi či jednoduchými repovými textami. Táto hudba je veľmi dynamická (100 BPM) a pre hiphopových tanečníkov znamená niečo ako návrat k pôvodným hiphopovým skladbám, na ktoré sa tancovalo. Litefeetové skladby sa začali veľmi často objavovať v hiphopových tanečných bitkách po celej Európe a sú veľmi populárne. V našich končinách sa tento štýl zatiaľ veľmi nevyučuje a ak správne lovím v pamäti, zatiaľ sme nemali česť stretnúť sa u nás s pôvodným tanečníkom tohto štýlu z New Yorku. Mnohí hiphopoví tanečníci však tento mladý tanec registrujú a v malom meradle sa začína u nás vyskytovať. Niektorí lektori ho dokonca vyučujú v rámci svojich hiphopových lekcií. Mám tajné informácie, že v blízkom čase sa chystá česko-slovenská tanečná komunita priniesť k nám tanečné workshopy s jedným z originálnych tanečníkov, ktorý stál pri zrode štýlu. Budeme sa tešiť.

Foto: Partychvil Documentary (Krump)

chicago footwork

Je to forma pouličnej kultúry z amerického Chicaga. Chicago footwork vznikol niekedy v 80. rokoch. Podnetom na vznik tanca bola zmena hudby. Dídžeji experimentovali s hudobným štýlom house a jeho zrýchlením vznikol nový štýl s názvom juke alebo aj footwork music. Tento hudobný žáner mal veľmi rýchle tempo (160 BPM) a nútil tanečníkov hýbať sa inak. A tak si tancachtiví jedinci spojením odpozorovaných stepových pohybov a poppinu (u nás známeho ako electric boogie) vytvorili základy nového štýlu, ktorý sa postupne rozvíjal do dnešnej podoby.

Najcharakteristickejším prvkom je veľmi rýchla práca nôh. Pri tomto tanci spodné končatiny vykonávajú 90 % pohybu. Ruky zohrávajú niečo ako úlohu dirigenta, kde veľmi často pracuje rovnaká ruka ako noha a diktuje nohe, čo má robiť. Veľmi charakteristické sú rôzne kopy do strán, práca a striedanie nôh na päte a špičke, rôzne prekračovania a kĺzania. Obrovskú úlohu tu zohráva technika. Keďže sa v rýchlosti 160 BPM nedá strácať čas, je veľmi dôležité mať zvládnuté základné prvky a spôsob držania tela, aby tanečník dokázal v ohromnom tempe reagovať a pracovať s telom.

Tento štýl vznikal v kluboch a na ulici, kde sa stretávali rôzne partie tanečníkov a viedli spolu nekonečné tanečné bitky, v ktorých „vyhrával“ rešpekt. Chicago footwork si všimli populárni interpreti, a tak sa dostal aj na pódiá, a zo špinavého tanca z ulíc Chicaga sa stal tanec, ktorý svojou energiou ohromil širokú verejnosť.

U nás sa mu začalo venovať zopár jedincov a zdá sa, že by mohol osloviť aj širšiu tanečnú verejnosť, ale chce to čas. Tanečný workshop s priekopníkom zo Chicaga Kingom Charlesom sa uskutočnil 15. apríla v Košiciach a 16. apríla v Bratislave. Bola to jedinečná príležitosť zoznámiť sa s týmto tancom.

Foto: dancephoto.cz, Petr „Krupik” Krupička (Flexin)

turfin´

Ďalší štýl, ktorý u nás nie je takmer vôbec známy a asi nemá ani žiadnych zástupcov, no za veľkou mlákou si našiel svoje miesto na tanečnej scéne, je turfin´. Je to tanec, pri ktorom sa striedajú sekané a plynulé pohyby, a celé sa to odohráva na špičkách. Nejde však o návrat k baletu, hoci malá inšpirácia tam môže byť. Cez špičky spevnených chodidiel sa robia rôzne otočky či kĺzavé pohyby pripomínajúce moonwalk Michaela Jacksona. Práca so špičkami vytvára zaujímavé pohybové ilúzie a často sa zdá, akoby tanečník tancoval v stave beztiaže.

Tento štýl má korene v Kalifornii, kde bol inšpirovaný tancami poppin a boogaloo. Ako samostatný štýl sa eviduje od prvej polovice 90. rokov. V turfin´ sa často využívajú rôzne vlny telom či pohyby, ktoré svojím trasľavým charakterom pripomínajú elektrické šoky. Turfin´ je založený na improvizácii a okrem vlnenia a sekaných pohybov často využíva takzvaný storytelling,  teda rozprávanie príbehu prostredníctvom pohybov a znázorňovaním každodenných rutín či problémov tanečnou rečou. Neevidujem u nás ani v okolitých krajinách žiadneho tanečníka, ktorý by reprezentoval tanec turfin´. Najbližšie, kde  možno týchto tanečníkov stretnúť, je asi Francúzsko či Anglicko.

Foto: dancephoto.cz, Petr „Krupik” Krupička (Flexin)

flexin´

Tanečný štýl flexin´, ktorý je známy aj pod názvom bone breaking (lámanie kostí), je pouličný štýl, ktorý vznikol ako mnoho iných štýlov v newyorskom Bronxe. Je charakteristický „vykĺbovaním“ ramien či rôznymi neprirodzenými ohýbaniami končatín, hadími pohybmi kombinovanými s vlnením tela, skladaním geometrických útvarov rukami a celým telom, ale aj kĺzavými pohybmi, takzvanými slides. Tanečníci venujúci sa tomuto štýlu (flexeri) často tancujú od pása hore nahí (aby vyniklo „vykĺbovanie“) a súčasťou ich tanca bývajú triky so šiltovkou.

Flexin´ je veľmi často kombinovaný so štýlom turfin´ a tanečníci, venujúci sa jednému, často ovládajú aj druhý. Oba tance spájajú do jedného celku. Flexin´ vznikol v prvej polovici 90. rokov, keď sa prvýkrát objavil v miestnej televíznej šou v New Yorku s názvom Flex N Brooklyn, z ktorého potom odvodili názov flexin´. Mnohí považujú flexin´ za tanec, ktorý vznikol z hiphopovej kultúry alebo zo štýlu poppin, ale nie je to tak. Flexin má korene na Jamajke, kde sa vyformoval z miestneho pouličného štýlu zvaného bruk-up. Tento zaujímavý štýl bol sfilmovaný v snímke Flex is Kings.

Foto: dancephoto.cz, Petr „Krupik” Krupička (Flexin)

krump a clowning

Oba tieto štýly sú veľmi podobné, preto som sa rozhodol predstaviť ich spolu. Vznikli v meste zmietanom nepokojmi – v Los Angeles, na západe USA, kde je vysoký počet gangov a pouličné štýly tanca majú zabrániť krviprelievaniu a násiliu. Sú veľmi expresívne, dynamické a pripomínajú fiktívny boj tanečníka s neviditeľným súperom. Je to zmes prudkých pohybov rukami napodobňujúcich pästné údery, veľkých skokov či výraznej mimiky. Prostredníctvom týchto tancov sa tanečník snaží zo seba dostať čo najviac negatívnej energie, ktorá ho ťaží na duši, a následne to z neho robí omnoho pokojnejšieho človeka. Taká je hlavná podstata tancov.

Clowning je starší a pokojnejší ako krump. Vznikol v 90. rokoch, keď člen jedného gangu Tommy chcel po piatich rokoch vo väzení zmeniť svoj život. Našiel si nudnú robotu, kde ho jedného dňa jeho šéf poprosil, či by išiel na oslavu jeho dcéry ako klaun. Tommy bol totiž vtipný chalan. Ponuku prijal a ako klaun s deťmi tancoval rôzne výmysly. Deťom sa tanec veľmi páčil a postupne  začal byť obľúbený. Tommy sa toho chytil a uvedomil si, že ak dá deťom tanec, nebudú myslieť na zlo, ktoré ich čakalo na ulici. Tak začal pravidelne vystupovať ako tancujúci klaun a vymýšľal si vlastné tance. Neskôr nazbieral zopár šikovných tanečníkov a vytvoril zoskupenie, s ktorým chodili vystupovať na detské narodeninové oslavy a podobne. Súčasťou vystúpení bolo aj kreslenie na tvár a časom sa z toho stal štýl, ktorý kopírovalo mnoho mladých výtržníkov – budúcich tanečníkov. Tommy v clowningu začal robiť tanečné bitky, štýl sa dostal do ulíc L. A. a neskôr aj do komerčného prostredia, kde sa ukázal svetu.

Krump vznikol trochu neskôr, bol inšpirovaný clowningom. Je trochu agresívnejší a hlavným rozdielom je, že krumperi si nemaľujú tváre. Tancujú na tvrdšiu hudbu a väčšmi pripomínajú súboj s imaginárnym súperom. Pre krump je charakteristické, že za tanečníkom stoja ostatní krumperi, ktorí ho vrieskaním či dokonca údermi po chrbte podnecujú k ešte výbušnejšiemu tancu.

Krump je veľmi obľúbený u bratov Čechov a vznikli tam tanečné zoskupenia, ktoré robia tento štýl na výbornej úrovni. U nás na Slovensku sa krump zatiaľ neuchytil, ale slovenské želiezka v ohni často cestujú do Čiech, kde spolupracujú s českou krumpovou scénou a rozvíjajú tento tanec. Myslím, že je len otázkou času, keď sa u nás vytvorí poriadna krumpová scéna. Teším sa na to.

Foto: dancephoto.cz, Petr „Krupik” Krupička (Flexin)

Hoci sme maličká krajina utopená v srdci Európy, máme veľký tanečný potenciál. Vieme sa učiť, vieme si tanec osvojiť a následne ho obohatiť slovanskou príchuťou. Dopracovať sa k informáciám o nových štýloch už nie je také ťažké, keďže nám internet výrazne uľahčil cestu. Čo je však náročné, je tvrdá zodpovedná práca a dôsledné naštudovanie (či už techniky alebo teoreticky) mladých tanečných štýlov, ktoré následne chceme vyučovať. Aby sme nepretrhli niť kultúry, ktorá vznikla ďaleko za hranicami Slovenska, je potrebné dostať sa najprv do podstaty tanca a spoznať jeho korene, a až potom sa pokúšať šíriť ho ďalej. Najlepšou cestou, ako načerpať vedomosti, je buď vycestovať do oblastí, kde štýly vznikli, alebo si pozvať tanečníkov, ktorí boli pri ich zrode a dokážu nám dokonale predstaviť celé zákulisie vzniku daného štýlu.

Tak hor sa do spoznávania nového! Nech vás tanec sprevádza, priatelia! Mier

Facebook
X
LinkedIn
AKTUÁLNE ČISLO
TANEC 2/2026
Novinky